Efekt dotácií na elektromobily bude podľa Kažimíra veľmi slabý

Problémom sú podľa neho aj ceny technológií v elektromobilite, lepšie však mohlo byť aj nasmerovanie tejto podpory. Priznáva, že pri súčasnej konštrukcii tohto projektu dotácie využijú len ľudia s vyššími príjmami. "Podľa nás na ministerstve financií to malo byť skôr nasmerované napríklad na taxíky, dopravnú obsluhu, teda do malého a stredného podnikania v mestských zónach. Ale tam je potrebné sa koordinovať aj so zastupiteľstvami, mestami, a to nie je jednoduché,“ povedal v rozprave k návrhu rozpočtu na budúci rok minister.

Projekt Ministerstva hospodárstva SR a Zväzu automobilového priemyslu SR, ktorý podporí nákup elektromobilov a hybridných vozidiel celkovou sumou 5,2 milióna eur, v rozprave k rozpočtu kritizovala poslankyňa za SaS Jana Kiššová. Podľa nej sa mohli tieto zdroje radšej použiť na podporu rozvíjania infraštruktúry pre dobíjanie elektromobilov. Problémom podľa nej je najmä to, že dotácie sa nemajú týkať aj malých mestských elektromobilov. "Práve tieto malé a relatívne lacné autá by mali byť tie, ktoré by mali v mestách vymeniť benzínové a naftové autá," tvrdí.

Vo svojom vystúpení sa venovala aj ďalším témam súvisiacim s energetikou. Kritizovala pokračovanie podpory ťažby uhlia, ktoré negatívne ovplyvňuje cenu elektriny, ale aj životné prostredie a zdravie ľudí. Hoci sa podpora ťažby domáceho uhlia financuje cez ceny energií, podľa nej by táto položka mala byť súčasťou štátneho rozpočtu, pretože ide o politické rozhodnutie.

Samotná podpora je pritom podľa nej nesystémová a v konečnom dôsledku sa spotrebitelia skladajú aj na podporu nielen slovenských baníkov. "Nie je celkom pravda, že títo ľudia sú bytostne odkázaní na prácu spojenú s ťažbou uhlia,“ tvrdí Kiššová s tým, že v regióne sa buduje nový závod Jaguaru, stovky miest hľadajú aj investori v Prievidzi. "Výsledkom je, že v Hornonitrianskych baniach pracujú Rumuni, čo de facto znamená, že spotrebitelia, ktorí na Slovensku platia energiu, dotujú a ďalšie roky majú dotovať pracovné pozície rumunských baníkov," dodala.

Do tretice Kiššová vo svojom vystúpení kritizovala aj pôsobenie štátu v Slovenských elektrárňach. Neustále odďaľovanie dostavby Mochoviec a jej predražovanie je podľa nej ukážkou slabého postavenia štátu v podniku. "To, ako sa táto situácia vyvíja, vyvoláva pocit, že ministerstvo hospodárstva nevie manažovať svoj podiel v Slovenských elektrárňach, a preto sa natíska otázka, či by nebolo lepšie, keby odpredal 34-percentný podiel v elektrárňach a Slovenská republika by sa tak zbavila všetkých záväzkov a dlhov vyplývajúcich z tohto vlastníctva,“ povedala poslankyňa.

Podporil ju aj jej stranícky kolega Karol Galek, podľa ktorého Slovenské elektrárne plánujú na nasledujúce roky zväčša straty. Aj preto je opodstatnenosť držania tretinového podielu v spoločnosti podľa neho otázna. „Na čo nám je taká spoločnosť, obzvlášť, keď pre nás znamená obrovské množstvo ´kostlivcov v skrini´. Slovenské elektrárne si držíme kvôli dividendám, ale týchto dividend, práve kvôli Mochovciam, sa obávam, nikdy nedožijeme,“ uviedol.

V rozprave k návrhu rozpočtu vystúpila aj poslankyňa za OĽaNO Erika Jurinová. Podľa nej je zabezpečovanie sociálnych služieb na Slovensku podfinancované a situáciu nerieši ani návrh rozpočtu na budúci rok. Spolu s ďalšími kolegyňami z hnutia Soňou Gaborčákovou, Silviou Shahzad a Annou Verešovou preto predkladajú pozmeňujúci návrh, ktorý má z peňazí zo 100-miliónovej rozpočtovej rezervy zabezpečiť dofinancovanie sociálnych služieb. Konkrétne chce na tento účel presunúť vyše 33,9 mil. eur. „Neriešime problematiku sociálnej starostlivosti, tá nás tak či tak dobehne. Nevieme vyfinancovať systém tak, ako je dnes nastavený,“ vyhlásila Jurínová v rozprave k rozpočtu.

Rokovanie parlamentu vo štvrtok popoludní pokračuje hodinou otázok a interpeláciami poslancov. Následne bude pokračovať rozprava k návrhu rozpočtu.