ECB zvýšila limit na pomoc gréckym bankám v rámci ELA

Podľa týchto zdrojov Rada guvernérov ECB na stredajšom (1.4.) zasadaní schválila zvýšenie limitu na objem financií, ktorý môžu grécke komerčné banky získať od Národnej banky Grécka prostredníctvom programu ELA o 700 miliónov eur na zhruba 71 miliárd eur. To je menej ako minulý týždeň, keď povolila nárast ELA o 1 miliardu eur.

Grécke banky zápasia s odlevom vkladov. Obyvatelia zo strachu, že ich krajina bude nútená odísť z eurozóny a vklady v bankách stratia veľkú časť zo svojej hodnoty po výmene eura za drachmu a následnom páde gréckej meny, si vyberajú peniaze z bánk.

V marci sa síce odlev vkladov spomalil a dosiahol 3 miliardy eur, čo je menej ako októbrových 28 miliárd eur, ale banky stále zápasia s nedostatkom likvidity. Grécke komerčné banky totiž vo februári stratili prístup k finančným zdrojom ECB, keď centrálna banka eurozóny oznámila, že nebude prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. O ich likviditu sa tak musí starať grécka centrálna banka, pričom ECB má právo rozhodovať o maximálnej výške ELA a prípadne ju aj znížiť.

ECB každý týždeň analyzuje situáciu v Grécku. Dôvodom sú obavy, že komerčné banky využívajú peniaze od centrálnej banky na nákup gréckych pokladničných poukážok a financujú tak vládu v Aténach, čo je v rozpore s pravidlami Európskej únie.

Grécku dochádzajú peniaze a ak sa nedohodnú s veriteľmi, hrozí, že bude musieť vyhlásiť štátny bankrot. Grécky kabinet pritom stále nesplnil základnú podmienku finančnej pomoci od partnerov v eurozóne a Medzinárodného menového fondu a tou je dôveryhodný návrh reforiem. Takých, ktoré pomôžu krajine dostať dlh na udržateľnú úroveň a postaviť sa na vlastné nohy.

Grécky premiér Alexis Tsipras však stále odoláva tlaku na zavedenie úsporných opatrení. Obvinil ECB, že sa nespráva fér ku gréckej vláde, keď sa mu ju nepodarilo presvedčiť, aby akceptovala krátkodobé pokladničné poukážky Grécka.