ECB zvažuje, že štáty, ktorých dlhopisy nakúpi, ponesú väčšinu rizík

Predstavitelia banky, ktorí nechceli byť menovaní, agentúre Reuters povedali, že ECB by mohla požadovať od centrálnych bánk štátov ako sú Grécko alebo Portugalsko, aby si odložili bokom peniaze, alebo vytvorili finančné rezervy, na pokrytie prípadných strát z nákupu ich vládnych dlhopisov.

Takýto krok by potom mohol presvedčiť Nemecko, ktoré je proti tomu, aby ECB kupovala vládne dlhopisy, aby s tým súhlasilo. Nemecko sa totiž obáva, že problematické štáty by vďaka pomoci od ECB namiesto zavádzania ďalších reforiem a úsporných opatrení začali naopak zvyšovať výdavky, teda viac utrácať. A prípadné straty potom budú musieť znášať daňoví poplatníci z celej eurozóny, pričom Nemecko ako najväčšia ekonomika bloku by opäť muselo prispieť najvyššou sumou.

ECB začala v októbri nakupovať tzv. kryté dlhopisy (Covered Bonds) v rámci opatrení na podporu hospodárstva, ktoré majú zabrániť návratu recesie do eurozóny. Cieľom týchto opatrení je povzbudiť banky v menovej únii, aby začali poskytovať viac úverov, a to najmä malým a stredným podnikom, a pomohli tak ekonomike udržať a zrýchliť rast. Banka teraz pozorne sleduje, či sa vývoj na bankovom trhu zhoduje s jej očakávaniami. A ak nie, začiatkom budúceho roka zváži, či rozšíri svoj program o nákup vládnych a prípadne aj firemných dlhopisov.

Rada guvernérov ECB sa najbližšie zíde 22. januára a trhy očakávajú, že predstaví nové stimuly na podporu hospodárstva. V prípade, že ECB požiada slabé štáty, aby si vytvorili mimoriadne rezervy na možné straty, pre trhy to bude signál, že národné centrálne banky ponesú väčšiu časť rizika ako ECB.