Ebola stigmatizuje deti, ktoré s ňou prišli do kontaktu - ľudia sa ich boja

V snahe zamedziť prenosu vírusu je zakázaný ľudský dotyk, čo deti traumatizuje na psychosociálnej i na zdravotnej úrovni, napísala dnes tlačová agentúra DPA.
     

V reportáži zo stanového izolačného strediska eboly vo východoguinejskom meste Gueckedou píše, ako lekár, oblečený od hlavy po päty v ochrannom, skafander pripomínajúcom obleku, kolíše na rukách a pokúša sa utíšiť plačúceho dvojtýždňového novorodenca. Odev ho chráni pred vírusom, ktorý už v západnej Afrike zabil takmer 4900 ľudí. Matka i otec novorodenca ochoreli na ebolu. Dieťa je symptomatické, ale testy uňho zatiaľ ebolu nepreukázali, preto ho izolovali od rodičov a musí bojovať o prežitie celkom samo.
     

Mnohí Guinejčania nazývajú ebolu "diablovou chorobou", nielen kvôli jej až 70-percentnej úmrtnosti, ale tiež preto, že ničí medziľudské vzťahy, pretože sa prenáša dotykom s telesnými tekutinami chorého.
     

Pre dieťa je vždy pobyt v nemocnici strach naháňajúca skúsenosť. Pobyt v centre pre liečbu eboly, kde majú jediný kontakt s vonkajším svetom cez lekárov v ochranných odevoch, je pre nich jednoznačne traumatizujúcu. Priamy dotyk kože na kožu je vylúčený. Tváre sú skryté za silnými ochrannými okuliarmi, dvojitá vrstva masky sťažuje aj hlasovú komunikáciu. "Deti veľa plačú. Desia ich ľudia, ktorí k nim prichádzajú v skafandroch. Nechápu to," uviedol špecialista na infekčné choroby v nemocnici v metropole Konakry. 
     

Dočasné centrá pre liečbu eboly sa nachádzajú v stanových mestečkách - bez klimatizácie. Vzhľadom na vysoké teploty a vlhkosť - v Konakry je priemerná celoročná teplota 29 stupňov Celzia - vydržia lekári v ochrannom odeve iba 90 minút. To znamená vysokú rotáciu zdravotníkov, čo ďalej komplikuje nadviazanie vzťahu s deťmi.
     

Svetová zdravotnícka organizácia zaznamenala do 22. októbra v Guinei 1540 prípadov eboly, 904 ľudí zomrelo. Nie je známe, koľko z nich bolo detí. Jedno je však isté, deti - najmä bábätká - majú malú šancu na prežitie eboly, pretože ich imunitný systém je oveľa krehkejší ako u dospelých.
     

Dvanásťročná Rosaline z Gueckedou je jednou z výnimiek. Nakazila sa od starej mamy spoločne so svojou mamou, ale prežila. Medzičasom zomrela väčšina rodiny a keď sa vrátila domov, priatelia a susedia sa jej stranili. Certifikát, že v sebe nemá vírus eboly, jej nepomohol. Trvalo dlhé týždne, kým sa jej kamarátky presvedčili, že je zdravá a začali sa s ňou opäť hrať.
           

"Ebola zhoršila už aj tak mimoriadne zlú situáciu, v ktorej žijú deti v Guinei," uviedla miestna pracovníčka UNICEF Fassou Isidore Lamová. Podľa nej prišla o najmenej jedného z rodičov, často oboch, tisícka guinejských detí. Rodiny a príbuzní ich v strachu z nakazenia opúšťajú, dokonca aj tých, ktorí majú negatívne testy.  Samo zostalo aj 18-mesačné dievčatko Yawa, ktoré prišlo s matkou do centra eboly v Gueckedou. Matka bola chorá, dievčatko zdravé, tak ich oddelili. Matka zomrela a otec odmietol dievčatko od zdravotníkov prevziať v strachu, že môže prenášať smrtiaci vírus.
     

Tím psychológov sa už niekoľko týždňov pokúša presvedčiť rodinu, aby si dievčatko zobrala späť. Zatiaľ neúspešne.
     

"Je to humanitárna katastrofa," konštatovala pracovníčka UNICEF.