Ebola je jedna z najnebezpečnejších nákaz v dejinách ľudstva

Pôvodcom eboly je filovírus ebola. Doteraz najväčšia epidémia tejto choroby vypukla na prelome rokov 2013-14 v západnej Afrike a ukázala, že svet nie je dostatočne pripravený na podobné výzvy. Nie nadarmo ju americký prezident Barack Obama zaradil na prvé miesto v rebríčku bezpečnostných hrozieb, ktorým čelí súčasný svet.

Vírus ebola sa prvýkrát objavil v roku 1976 a odvtedy jej rôzne kmene spôsobujú epidémie s mierou úmrtnosti od 50 do 90 percent. Vedci zatiaľ neprišli na to, čo spôsobuje, že niektorí ľudia nákazu prežili.

To, či nakazený prežije, závisí pravdepodobne od toho, akým kmeňom eboly sa nakazil, v ktorom štádiu choroby dostane najúčinnejšiu pomoc, ale aj od jeho celkovej kondície či výživy. Smrť alebo postupné uzdravovanie nastáva obvykle v rozmedzí od šiestich do desiatich dní od nakazenia.

Epidémie postihli najmä africké krajiny v oblasti tropických dažďových pralesov, ako je Konžská demokratická republika, Kongo, Gabon, Uganda a Sudán, pričom sa však nikdy nenakazilo viac ako 500 ľudí. Napriek opakujúcim sa lokálnym epidémiám v tejto časti sveta trvalo roky, kým sa do všeobecného povedomia dostala premisa, že sa treba vyhnúť kontaktu s nakazeným.

Tohtoročná epidémia vypukla nezvyklo v Guinei, ktorá ebolou doteraz nikdy nebola postihnutá, veľmi rýchlo sa rozšírila do urbánnych častí krajiny vrátane metropoly Conakry, a odtiaľ do susednej Libérie a Sierry Leone.

Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) upozornila, že najnovšia epidémia eboly je bezprecedentná v tom, že na území Guiney bolo niekoľko ohnísk nákazy vzdialených od seba stovky kilometrov. 

Počet nakazených k dnešnému dňu presiahol 9000. Podľa štatistiky Svetovej zdravotnej organizácie chorobe podľahlo už viac než 4500 ľudí. 

Ebola má náhly nástup, sprevádzajú ju vysoké horúčky, bolesti v kĺboch, v oblasti brucha a hlavy. Častým symptómom je zvracanie, hnačky, zápal spojiviek, krvácanie - a to vonkajšie aj vnútorné - spočiatku cez tráviace ústrojenstvo, neskôr zo všetkých telesných otvorov. U nakazených dochádza aj k závažnému poškodeniu vnútorných orgánov, najmä pečene - patológovia, ktorí robili pitvy obetí eboly, deklarovali, že ich pečeň sa zmenila doslova na "krvavú kašu".

Liečba eboly je veľmi komplikovaná. Vírus prakticky nereaguje - alebo len veľmi málo - na známe virostatiká. Niekoľko vakcín je zatiaľ len v štádiu pokusov, aj keď viacero experimentálnych liekov bolo aplikovaných s úspechom. Úsilie na vyvinutie účinnej vakcíny však napreduje a do Švajčiarska v týchto dňoch prepravili prvú dávku experimentálnej vakcíny, aby ju testovali špecialisti WHO. Ak by aj testmi prešla, nezačne sa používať skôr ako na budúci rok.

Farmaceutický koncern z USA Johnson & Johnson oznámil, že uvoľnil 200 miliónov dolárov, aby sa urýchlil vývoj a výroba vakcín. V roku 2015 má firma v úmysle vyrobiť ich milión, vrátane 250.000 dávok, ktoré do mája budúceho roka prejdú testovaním.

Na liečbu niekoľkých ľudí už lekári nasadili liek ZMapp, v prípade dvoch humanitárnych pracovníkov z USA a jedného Brita tento liek zabral, nakazeného libérijského lekára a španielskeho kňaza však nezachránil.

Ukazuje sa, že veľmi účinnou zbraňou pre ebolou je prevencia - najmä dodržiavanie základných štandardov v nemocniciach, napríklad umývanie rúk či dôsledná sterilizácia injekčných ihiel. Zásadným problémom je však nedostačujúca infraštruktúra v západnej Afrike, ktorá je ohniskom nákazy.

Nákaza sa prenáša priamym stykom s telesnými tekutinami nakazeného človeka. Pre človeka sú nebezpečné aj pohreby obetí eboly, ak sa pozostalí dotýkajú tela a umývajú ho. Umývanie a prípravu tela na pochovanie v Afrike veľmi často zverujú tým najváženejším ľuďom v komunite. Ak pritom prídu do kontaktu s krvou zosnulého - a krvácanie sprevádza posledné štádium choroby - je veľké riziko, že sa nakazia. MSF sa v Afrike snaží upozorňovať na toto nebezpečenstvo, ale ľudia ich varovania prijímajú veľmi ťažko.

Najväčšou výzvou pre zdravotníkov je bojovať so strachom a stigmatizáciou, ktorú ebola vyvoláva. Aj zdravotníci sú však ohrození, podľa odborníkov sú v prvej línii rizika, a to najmä vtedy, ak z rôznych príčin nedodržiavajú základné ochranné opatrenia. Nakazení sú totiž infekční dovtedy, kým v ich krvi je vírus, v niektorých prípadoch je to aj sedem týždňov po vyhlásení za vyliečeného.

Ebola si tak vyžiadala životy desiatok lekárov a zdravotných sestier, vrátane jediného virológa Sierry Leone a odborníka na ebolu Sheika Umara Khana. Táto skutočnosť ešte viac komplikuje situáciu v západoafrických štátoch, ktoré už dlho čelia nedostatku lekárov a nemocníc. 

V rámci prevencie už mnoho afrických štátov dočasne uzavrelo svoje hranice a mnoho štátov v Európe zaviedlo kontroly na letiskách, aby sa vytipovali potenciálne nakazení ľudia skôr, než by mohli nakaziť iných. 

Paradoxom je, že najnovšie najväčšiu paniku ebola spôsobuje v krajinách, ktoré sú od západnej Afriky vzdialené a zdravotná starostlivosť v nich je neporovnateľná - ide napr. o USA, kde musel obyvateľstvo upokojovať samotný prezident Obama. 

Vo väčšine tzv. vyspelých krajín príslušné úrady či vlády ubezpečujú, že majú situáciu pod kontrolou a v prípade potreby sú schopné konať. Epidemiológovia však uvádzajú, že istá miera obáv je na mieste, preto treba byť v strehu. 

Francúzsky špecialista na verejné zdravotníctvo Gérald Kierzek považuje za najviac ohrozenú časť obyvateľstva zdravotníkov, "nie ľudí z ulice", keďže vírus eboly sa nešíri vzduchom ako chrípka či rubeola, ktoré sú vysoko nákazlivé.

V tejto súvislosti francúzske médiá v stredu informovali, že francúzskym vedcom sa podarilo vyvinúť rýchlotest na ebolu, ktorý je schopný detekovať ju za menej ako 15 minút z krvi, plazmy alebo moču.