Rodíme sa nedokonalí, starneme a dospievame s chybami a dokonca aj zomierame s nedostatkami. Nič nenarobíme, tak to je a zmeniť sa to nedá, nie nadarmo sa vraví, že ľudskosť v sebe nesie slabosti, temné hriechy a bolestivé pády.
Niet sa čo čudovať, že ak sme raz takí, vzájomne sa sklamávame a spôsobujeme si malé aj väčšie rany. Neexistuje človek, ktorý by jakživ nikoho nezradil, nemáme si čo vyčítať, iba ak sa môžeme poučiť, oprášiť si kolená a skúsiť kráčať s horkými skúsenosťami.
Ponúknuť niekomu dôveru je rovnaké, ako dať mu kľúč od srdca a dovoliť, aby si ho otváral a zatváral, kedy sa mu bude len chcieť. A on, ten čo kľúč vezme, do srdca veľa donáša, ale ho môže i okradnúť a celkom znivočiť. Výnimkou nie je ani jeden ľudský tvor, jedinečný a celkom hodný dôvery, je Boh a iba On.
Prečo
Povedať, že Boh nikdy neopustí a neprivodí sklamanie, je pre niektorých mätúce, lebo slovo málo zaváži. Je pochopiteľné chcieť vedieť, prečo to tak je, a teda dávam do pozornosti dva dôvody.
Po prvé, Boží charakter sa dá odvodiť i na základe Jeho mena. Keď sa totiž mal narodiť Ježiš, ako syn všemohúceho a najvyššieho Boha, proroci oznamovali, že bude pomenovaný Imanuel, čo v preklade znamená, že Boh je s nami. Meno mu nebolo vybraté pre nič, nebeský otec ním vyjadril najväčšiu pravdu a ukázal blúdiacim smrteľníkom, že ak si čo i len spomenieme na meno Imanuel, mal by skloniť hlavu strach a aj úzkosť by sa mala pobrať čo najďalej.
Prečítajte si tiež: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Aj najslabší sa stáva silným, keď ho podopiera Božia ruka
Boh je všadeprítomný, je s nami v nemocniciach, je v sirotincoch, počuje väzňov vo väzeniach a dokonca si nezakrýva uši ani pred prostitútkami či inými, ktorých spoločnosť považuje za navždy zatratených.
Po druhé, Boh je svätý, čo značí, že aj keby mal v úmysle zhrešiť, (čo On, pravdaže, nemá), nemohol by urobiť nič zlé. Svätosť Mu zaručuje bezchybnosť a udupať niekoho sklamaním je hriech. „Ak je Boh svätý, potom nemôže hrešiť. A ak nemôže hrešiť, potom nikdy nesklame. A ak nikdy nesklame, potom nie je nikto, kto by bol dôveryhodnejší ako On,“ výstižne zhrnula jedna kazateľka myšlienku, ktorú by sme si mali opakovať vo dne v noci, v teplom i v chladnom období.
Zveriť kľúče od srdca Bohu je najlepšia voľba, akú môžeme každé ráno učiniť, a to bez najmenšej obavy. Keď ich prevezme, vojde, uprace, zaplní prázdna, dôkladne ošetrí, pofúka láskou.
Možno vás zaujme: Tri dôvody, prečo by nám situácia na Ukrajine nikdy nemala byť ľahostajná
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies