Dušan Fischer: Aj keď tu nemáme žiadnu vojnu, musíme dávať peniaze na obranu

Politická dohoda s NATO (Severoatlantická aliancia) predpokladá, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie majú investovať do obrany dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). "Na jednej strane hovoria ľudia, že to bola len džentlmenská dohoda, ale na druhej strane vojenskí predstavitelia tvrdia, že to bol skutočný záväzok," uviedol.

Podľa jeho slov sa mali dávať dve percentá na obranu a 20 percent na modernizáciu. "Na Slovensku dávame nejakých 18 percent na modernizáciu a 1,16 percenta by sme teraz mali dávať na obranu," vysvetlil Fischer.

Podľa rozpočtu, ktorý schválila vláda SR na rok 2017, obranné výdavky budú na úrovni viac ako 998 miliónov eur, čo predstavuje 1,19 percenta HDP. Tento rok bol rozpočtovaný na úrovni 1,10 percenta HDP. Slovensko sa na summite NATO vo Walese v roku 2014 zaviazalo, že do roku 2020 dá na obranu 1,6 percenta HDP.

"Peňazí nie je nikdy dosť. Tri alebo štyri krajiny dávajú v rámci NATO v Európe približne dve percentá. Vyplýva to všetko aj z politickej zodpovednosti, ktorú na seba politici preberajú za bezpečnosť štátu. Vysvetliť ľuďom, prečo na obranu musíme dávať veľa bez toho, aby sme budovali nejaký umelý strach a nestrašili ich tým, že dávame peniaze prakticky na niečo, čo neexistuje. Pocit bezpečia je veľmi abstraktný pojem. Je veľmi ťažké vysvetliť ľuďom, že aj keď tu nemáme žiadnu vojnu, napriek tomu musíme dávať peniaze na obranu," upozornil Fischer.

V súvislosti s americkými voľbami si Fischer nie je úplne istý, či by nás Amerika v prípade potreby ochránila, bez ohľadu na to, kto ich vyhrá. "Zatiaľ sa nám ešte nestalo, že by nás musela zachraňovať, aj vďaka NATO, aj vďaka EÚ. Vďaka EÚ tu máme 60 rokov mier. Často sme sa spoliehali, že externé výzvy pokryjú Američania, lenže Američanov to nebaví z toho dôvodu, lebo politicky sú za to nenávidení celým svetom," dodal Fischer.