Dubovcová žiada Pellegriniho,aby prerokoval mimoriadnu správu z 2013

Tú ombudsmanka predložila ešte v auguste 2013, no doteraz ju poslanci neprerokovali, pre agentúru SITA to uviedol ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Venovala sa v nej napríklad diagnostike a rediagnostike detí z nepodnetného prostredia, vzdelávaniu rómskych detí a nerovnakému prístupu k nemu, ale aj policajnému zásahu v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou v roku 2013.

Európska komisia začala voči Slovensku práve pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí konanie. Dubovcová práve po jeho začatí vidí dôvod na to, aby jej mimoriadnu správu spred takmer dvoch rokov parlament na schôdzi prerokoval. "Považujem za potrebné vám pripomenúť, že je v záujme ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej republike, a v záujme dobrého mena našej krajiny, aby ste zaradili do programu najbližšej schôdze národnej rady mimoriadnu správu verejného ochrancu práv," napísala ombudsmanka šéfovi NR SR. Ako pokračovala, správa sa venuje skutočnostiam, ktoré podľa nej "nasvedčujú závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov."

"V správe som uviedla poznatky o nezákonnom vysťahovaní a o neposkytnutí pomoci rodinám a deťom pri ich vysťahovaní z Nižných Kapustníkov v októbri 2012 a v súčasnosti už médiá informovali o tom, že časť rómskych rodín z Nižných Kapustníkov sa presunula do Bruselu a tretí rok žije v provizóriu a v lete v mestskom parku,“ vysvetlila ochrankyňa predsedovi parlamentu. V správe upozorňuje tiež na skutočnosť, že policajný zásah v Moldave nad Bodvou nebol nevyhnutný, čo je zásadným porušením povinnosti demokratického a právneho štátu. Zaoberá sa však aj tým, že na Slovensku nemáme zabezpečené vyšetrovanie policajného postupu nezávislým orgánom. Jeho zriadenie je podľa ústavy vo výlučnej pôsobnosti národnej rady. Môže byť iba otázkou času, kedy sa porušovanie práva na nezávislé vyšetrenie stane predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, pripomenula na záver verejná ochrankyňa práv.

Európska komisia začala voči Slovensku konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí v stredu 29. apríla, podľa Jany Dubovcovej sa tak otvára priestor na prehodnotenie či zmenu prístupu našich orgánov verejnej moci k základným právam rómskych detí v pozitívnom zmysle. Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA, má však v prípade konania komisie rozporuplné pocity. "Na jednej strane mi je ľúto, že sa Slovensko dostalo vlastnou vinou do tejto situácie. Nemuselo sa nám to stať, ak by výkonná a zákonodarná moc neignorovali problém zaobchádzania s rómskou menšinou," vysvetlila. Ide najmä o diskrimináciu detí v školskom systéme, neprípustné zásahy do základných práv detí, do ich práva na vzdelanie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na prístup k vzdelaniu a k vzdelávaniu. Na druhej strane je však presvedčená, že je tu priestor na zmenu prístupu našich orgánov.

Slovensko porušilo v prípade nerovnakého prístupu k vzdelávaniu rómskych detí antidiskriminačný zákon Európskej únie, uvádza sa to v spoločnej tlačovej správe organizácií Amnesty International, Európska sieť proti rasizmu, Európske centrum pre práva Rómov a Nadácia otvorenej spoločnosti. Slovensko je tak len druhým štátom, po Českej republike, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie. Rozhodnutie oznámili po stretnutí kolégia komisárov. Týka sa spochybnenia dodržiavania článku 21 Charty Základných práv EÚ. Tá zakazuje diskrimináciu na základe akéhokoľvek dôvodu, akým je rasa alebo etnický pôvod. SR zrejme porušila i Smernicu o rasovej rovnosti a jej časti, ktoré zakazujú diskrimináciu v prístupe k vzdelávaniu na základe rasy alebo etnicity. Komisia pošle našej vláde formálny oznam s hodnotením situácie a stanoveným termínom, dokedy musí vláda poslať svoje vyjadrenie. Následne sa EK rozhodne, či si Slovensko skutočne neplní v rámci európskeho práva svoje povinnosti. Ak nie, prípad môže postúpiť Súdnemu dvoru EÚ.