Dubovcová: Orgány sociálnoprávnej ochrany systémovo porušujú práva detí

Agentúru SITA o tom informoval hovorca verejnej ochrankyne práv Ján Glovičko s tým, že ombudsmanka prišla vďaka prieskumom z roku 2016 na to, že orgány sociálnoprávnej ochrany svojimi postupmi závažne porušujú základné práva a slobody detí. Ombudsmanka zistila, že toto porušovanie má systémový charakter, preto sa týka veľkého počtu detí. V mimoriadnej správe upozorňuje na prístup orgánov sociálnoprávnej ochrany detí najmä k deťom do jedného roka života, pri umiestňovaní detí do resocializácie a pri umiestňovaní detí do detských domovov a následne do profesionálnych rodín.

"Skutočnosť, že porušovanie základných práv sa týka detí do jedného roka, je právnym a morálnym dôvodom žiadosti verejnej ochrankyne práv o prerokovanie tejto správy na najbližšej schôdzi národnej rady v marci 2017," uviedol Glovičko. Problém vidí ombudsmanka v tom, že súčasný systém starostlivosti o deti napríklad umožňuje profesionálnemu rodičovi, ktorý je zároveň aj riaditeľom detského domova, udeliť si výnimku, na základe ktorej sám sebe zverí do starostlivosti neobmedzený počet detí aj vo veku do jedného roka. Podľa nej je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

V rozpore s najlepším záujmom dieťaťa je aj to, že v takýchto prípadoch za kvalitu poskytovanej starostlivosti zodpovedá profesionálny rodič riaditeľovi detského domova, teda sám sebe. Podľa Dubovcovej tu absentuje nezávislá kontrola poskytovanej starostlivosti. Zistenie verejnej ochrankyne práv v súkromnom detskom domove ukázalo, že jedna takáto profesionálna matka mala v starostlivosti súčasne aj štyri deti do jedného roka a zároveň vykonávala funkciu riaditeľky detského domova.

Ombudsmanka v mimoriadnej správe poukazuje aj na to, že ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti na základe internej normy rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je tak podľa nej malá pravdepodobnosť, že ústredie, ktoré dieťa umiestnilo do detského domova, by vlastnou kontrolou dospelo k záveru, že ho umiestnilo do nevhodného zariadenia. Aj v tomto prípade tak podľa nej absentuje systémový prvok nezávislej kontroly nad kvalitou výchovného prostredia a poskytovanej starostlivosti o dieťa. Takúto spätnú kontrolu podľa nej nevykonávajú ani súdy, ktoré deti do zariadení umiestňujú.

Prieskum ombudsmanky tiež ukázal, že orgány sociálno-právnej ochrany umiestňovali deti do resocializačného zariadenia bez riadnej diagnostiky, bez predošlej detoxikácie, a teda nepostupovali v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a v súlade so zákonom. Inštitucionálne potreby orgánov tak stoja podľa Dubovcovej nad záujmami dieťaťa. Poukázala tiež na to, že aj napriek tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo od októbra 2014 vedomosť o závažných skutočnostiach týkajúcich sa porušovania základných práv detí, správne konanie sa začalo až v roku 2016 a o jeho výsledku ministerstvo neposkytlo potrebné informácie.