Dubovcová: Chýba nezávislý orgán na prešetrovanie policajného konania

„Najvhodnejšie by bolo, ak by takáto inštitúcia bola úplne nezávislá, teda nie zavesená na nejakú už existujúcu inštitúciu či orgány na Slovensku,“ povedala dnes pre médiá počas brífingu vo Vysokých Tatrách po skončení takmer trojdňového stretnutia.

Odporúčania na zriadenie takejto inštitúcie predkladala Dubovcová už od roku 2013 Národnej rade SR. Podľa jej slov sa súčasná vláda zaoberá úvahami, že si takúto inštitúciu vezme na starosť prokuratúra. Upozornila však, že ani podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva to nezabezpečí úplnú nezávislosť vyšetrovania a to pre úlohu, ktorú zohráva prokuratúra v samotnom trestnom konaní. V Maďarsku napríklad funguje nezávislá organizácia pre prijímanie sťažností voči polícii či ozbrojeným zložkám od roku 2006.

„Tá má za úlohu, aby v rámci nezávislého vyšetrovania prešetrovala tieto činy,“ uviedla maďarská verejná ochrankyňa práv Elisabeth Sándor-Szalayová. Ombudsman však môže podľa jej slov prešetrovať prácu týchto orgánov aj z vlastnej iniciatívy, najmä ak tu existujú oprávnené sťažnosti. Výčitkám medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií ako je OSN v súvislosti s chýbajúcou nezávislou inštitúciou, ktorá by vyšetrovala trestné činy policajtov, čelila dlhodobo aj Česká republika, povedala dnes česká ochrankyňa práv Anna Šabatová. „Od roku 2011 je zakotvená zákonom generálna inšpekcia bezpečnostných zborov, ktorá má oprávnenie voči všetkým ozbrojeným zdrojom v prípade trestnej činnosti,“ uviedla.

V Poľsku funguje v tejto súvislosti aj vnútorná kontrola, vykonáva ju samotná polícia, ktorá má na to oprávnených ľudí v policajných jednotkách. „Hlavnú úlohu má však poľský verejný ochranca práv, je orgánom, ktorý môže kontrolovať a skúmať všetky tie udalosti, pri ktorých policajti urobili niečo, čo nemali,“ povedal Stanisław Trociuk, verejný ochranca práv z Poľskej republiky.

V súvislosti so sociálno-právnou ochranou detí sa ombudsmani krajín V4 zhodli na tom, že systémy, ktoré boli v minulosti budované na zabezpečenie ochrany práv detí, v súčasnosti už nepostačujú. „Je potrebné sa na tento systém pozrieť a lepšie ho dobudovať alebo vyhodnotiť, či spĺňa najlepší záujem dieťaťa,“ povedala Dubovcová. Ako dodala, kritéria na umiestnenie detí nie sú. „Z praktickej stránky sme zistili, že úrady sa riadia tým, že kde je voľné miesto, tam dieťa nasmerujú. Ak je viac možností, že je tých voľných miest viac, až v druhom poradí sa posudzuje záujem dieťaťa a vhodnosť zariadenia,“ povedala. Za najväčší problém však považuje chýbajúcu alternatívu oproti ústavnej výchove, ak sa hovorí o reedukácii alebo resocializácii dieťaťa. V minulosti už navrhla, aby sa takáto alternatíva vytvorila. „Naše rokovanie potvrdilo, že sa to dá robiť aj inak, verím teda, že aj Slovenská republika sa v tomto pohne dobrým smerom,“ dodala.

Verejní ochrancovia práv dnes tiež prijali záväzok, že budú dodržiava a ochraňovať základné práva a slobody jednotlivca, s cieľom, aby sa už nikdy nezopakovali hrôzy prvej a druhej svetovej vojny. Vo vyhlásení sa dotkli práve riešenia súčasnej migračnej krízy. Uviedli v ňom, že sú presvedčení o tom, že Európania a Európska únia má v rukách recept na riešenie situácie, keď milióny ľudí opustili zo zúfalstva svoje krajiny, hľadajú prístrešie a žiadajú o pomoc pre seba a svoje deti. „Naše štáty majú v moci správnou a múdrou politikou zvládnuť všetky súčasné výzvy. Za podmienky, ak si spomenú na hrôzy a ľudské tragédie, ktorá nám v minulosti spôsobili totalitné a autoritatívne sily a proti neľudskosti postavia práva obsiahnuté v Európskom dohovore o ľudských právach a základných slobodách,“ uvádza sa vo vyhlásení.