Druhý rok Zemana na Evereste: Slabšia pozícia, o to silnejšie výroky

Politológ Ladislav Mrklas z vysokej školy CEVRO v rozhovore pre denník Mladá fronta DNES (MfD) povedal, že od minuloročného októbra vidno výrazný pokles dôvery občanov v prezidenta. 
     

V októbri 2014 Zemanovi podľa agentúry STEM a Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) verila vyše polovica občanov (57-58 percent), dôveru 20 percent z nich však po svojom vulgárnom vyjadrení v rozhovore pre Český rozhlas stratil a v súčasnosti mu verí necelá polovica občanov - 44 percent, informovala MfD.
     

Podľa politológa Mrklasa je koaličná vláda ČSSD, ANO a KDU-ČSL oveľa stabilnejšia a Zeman má k nej bližšie, čo ho "zatlačilo trocha do úzadia..., hľadá si svoju vlastnú pozíciu, pretože s vládou je v mnohých ohľadoch v súzvuku."
     

Potvrdil to vicepremiér Pavel Bělobrádek (KDU-ČSL), podľa ktorého má Zeman trocha iný názor ako vláda na situáciu na Ukrajine. "Pokiaľ ide o domácu politiku, prezident Zeman napriek obavám mnohých nevedie s vládou zásadné spory... Politickú scénu ovplyvňuje menej ako jeho predchodcovia," dodal.
     

Podľa premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) sú niektoré Zemanove názory, napríklad na ochranu životného prostredia alebo situáciu na Blízkom východe, blízke skôr konzervatívnej ako modernej európskej ľavicovej politike.  
     

Počas druhého roka pôsobenia Miloša Zemana v prezidentskej funkcii rezonovali v médiách najmä jeho vyjadrenia k zahraničnej politike. Prejavil sa ako ostrý odporca islamu, ktorý by do boja voči Islamskému štátu zapojil po boku Západu aj Rusko. Voči Moskve vystupuje oveľa zmierlivejšie. 
     

"Nepomáham Putinovi, ale tomu, aby medzi ČR a Ruskou federáciou existovali normálne obchodné, ekonomické vzťahy, nezaťažené sankciami, ktoré ničomu nepomáhajú, ktoré vedú k tomu, že po zrušení sankcií - ktoré očakávam najneskôr do jedného roku - dôjde k tomu, že miesta, uvoľnené českými podnikmi budú vypĺňať francúzske, nemecké, americké a britské firmy," citovala MfD z rozhovoru Zemana pre denník Blesk. 
     

Mnohí českému prezidentovi vytýkali aj to, že počas návštevy Číny uprednostnil obchodné záujmy svojej krajiny pred ľudskými právami v Číne.