Drogová politika je u nás v porovnaní s ČR represívnejšia

Ako uviedol vedúci projektu Drogová politika na Slovensku a v iných krajinách Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV, je to obrovský rozdiel a posledných päť-šesť rokov platia u nás v porovnaní s Českom extrémne odlišné trestné úpravy. Dôvodmi sú podľa neho napríklad konzervatívnejšia verejná mienka, dominancia rezortov presadzujúcich právo pri tvorbe drogovej politiky či rozdielne skúsenosti s drogami v oboch štátoch.

"Česko malo väčšie skúsenosti s nelegálnymi drogami ako Slovensko už počas socializmu. Česi boli špecifickí tým, že varili pervitín, čo v tom čase nebola záležitosť organizovaného zločinu s cieľom zisku, ale skôr komunity drogovo závislých,“ vysvetľuje Klobucký. Dodáva, že slovenská skúsenosť bola od začiatku spájaná s balkánskym organizovaným zločinom, ktorý mal v 90. rokoch pod palcom distribúciu heroínu. Na Slovensku vtedy heroín užívalo veľa mladých ľudí, ktorí na závislosť často doplatili životom. Drogy na Slovensku teda boli od začiatku vnímané ako smrteľné nebezpečenstvo rozširované zahraničnou mafiou.

Na rozdiel od 90. rokov je heroín podľa zistení čoraz menej populárny, no rozširuje sa pervitín a marihuana, ktorých distribúcia a výroba sa často dostáva pod kontrolu organizovaného zločinu. Časovanú bombu vidí Klobucký najmä v nových syntetických drogách. Pri nich totiž vždy nejaký čas trvá, kým sa analyzujú ich negatívne účinky a dostanú sa na zoznam zakázaných látok. Vedec tiež upozorňuje, že informácie o rozšírenosti drog môže skresľovať fakt, že ľudia sa v dotazníku k ich užívaniu nepriznajú. Momentálne najspoľahlivejšou metódou na zistenie miery užívania drog je podľa neho analýza odpadových vôd, ktorú na Slovensku robia vedci zo Slovenskej technickej univerzity od roku 2013. Najväčší rozdiel medzi dotazníkovým výskumom a analýzou vôd vyšiel podľa vedca pri užívateľoch kokaínu.