Draghi varuje pred rušením a uvoľňovaním bankových pravidiel

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi tak reagoval na šíriace sa obavy, že nová administratíva prezidenta Donalda Trumpa by mohla uvoľniť bankové pravidlá. Informovala o tom agentúra Reuters.

Bankové pravidlá sa musia stabilizovať a Draghi nevidí dôvod pre ich zmenu. Zároveň varoval pred nadmernou dereguláciou, ktorá bola hlavnou príčinou poslednej globálnej finančnej krízy z roku 2008. Víťazstvo Donalda Trumpa totiž u niekoho vyvolalo nádej, u iných zas obavy, že bankové pravidlá z posledných desiatich rokoch sa zrušia. Banky tak získajú väčší manévrovací priestor, no zároveň by sa zvýšili systémové riziká.

"Ťažiskom by sa malo stať uplatnenie, nie nová štruktúra," cituje Draghiho agentúra Reuters. Podľa jeho slov regulačné opatrenia by sa mali uplatňovať vyváženým spôsobom, ktorý globálne zabezpečí vyrovnané šance. "A hoci je možné vykonať menšie úpravy, nemalo by sa rušiť nič, čo už bolo schválené," dodal šéf ECB.

Sprísnenie regulácie zlepšilo solventnosť bánk a kvalitu ich aktív, vďaka čomu sa Európa mohla začať zbavovať nedobytných úverov. Nové pravidlá pre globálne regulačné štandardy kapitálovej primeranosti bánk a likvidity Bazilej III sa po rokoch ťažkých rokovaní majú dokončiť v januári budúceho roka a vstúpiť do platnosti v roku 2019.

Dôležitou otázkou nadchádzajúceho obdobia je podľa Draghiho zistenie, či vzostup inflácie v eurozóne dokáže pretrvať aj po obmedzení súčasného výnimočného podporného režimu ECB. "Naše hodnotenie bude závisieť od toho, či uvidíme trvalý postup inflácie k cieľovej hodnote," povedal Draghi. "To znamená, že priblíženie inflácie k 2 % je trvalé, dokonca aj po zredukovaní peňažnej podpory. Inými slovami, dynamika inflácie sa musí udržiavať sama."

Inflácia by začiatkom budúceho roka mala presiahnuť jedno percento po tom, čo sa už rok pohybuje na hranici deflácie. To ale ani zďaleka nedosahuje cieľ ECB na úrovni dvoch percent.