Doručovanie zo súdu stranám sporov sa má zmeniť

Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, bude mať smolu – súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. „Podľa súčasnej právnej úpravy je súd povinný zisťovať, či sa účastník zdržiava na tej adrese, komplikuje to procesný postup v konaní,“ vysvetlil predseda rekodifikačnej komisie civilného práva a generálny riaditeľ sekcie civilného práva MS SR Marek Števček. Do nového sporového poriadku, ktorého návrh sprístupnili verejnej diskusii, zavádzajú zodpovednosť zabezpečiť si doručenú poštu z miesta trvalého pobytu, aj keď sa tam daný človek nezdržiava.

Novým civilným sporovým poriadkom chcú dať sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania - bude teda môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote. „Sudca bude môcť povedať, že od tejto fázy neakceptujem žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti,“ vysvetlil Števček. Okrem toho sudca "nebude môcť dokazovať veci, o ktorých nikto netvrdí, že sú sporné“. Svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. 

V pripravenej norme zavádzajú aj novinku – predbežné prejednanie nároku. Sudca si bude musieť naštudovať spis, aby už na takom prejednaní vedel povedať svoje predbežné právne posúdenie. „Aby účastníci vedeli na čom sú, teda vedeli, či sa súdiť majú, či sa súdiť nemajú. Či sa im to oplatí, či sa radšej dohodnú alebo zmieria,“ vysvetľoval Števček. 

Meniť by sa mal aj systém opravných prostriedkov a posilniť kompetencie prvostupňových súdov. „Aby jednoduché procesné veci zostávali na súde prvého stupňa a aby sa vyššie inštancie venovali len otázkam právneho posúdenia,“ dodal Števček. Proti konečnému verdiktu prvostupňového súdu o merite sporu však samozrejme zostane právo na odvolanie. Najvyšší súd by mal podľa Števčeka zjednocovať judikatúru a starať sa o to, aby súdy nižšieho stupňa nevydávali tzv. prekvapivé rozhodnutia. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach budú hroziť pokuty do 500 eur, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo zjavnú obštrukciu. 

Prevzatím jednej eurosmernice by sa mala zmeniť aj situácia v posudzovaní neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv. „Organizácie na ochranu spotrebiteľa budú mať možnosť podať žalobu na vyslovenie neprijateľnosti takejto abstraktnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve,“ opísala podpredsedníčka rekodifikačnej komisie a čerstvá ústavná sudkyňa Jana Baricová. Fungovať by to malo tak, že ak napríklad nejaký spotrebiteľ zistí podľa neho neprijateľnú podmienku, obráti sa na spotrebiteľské združenie. To môže podať žalobu na Krajskom súde v Bratislave, Banskej Bystrici alebo Košiciach. Ak neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd uzná, žalovaný subjekt bude musieť podmienku zo zmluvy vypustiť a jej nové znenie bude platné pre všetkých spotrebiteľov. 

Zmenami oproti doterajším pravidlám chcú zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie riešenie sporov moderným spôsobom, pripúšťajú aj pokles množstva sporov na súdoch. Baricová si nemyslí, že niekomu sťažia život alebo prácu. „Vytvoria určité prekážky tým, ktorí chcú špekulovať. Tým, ktorí podávajú šikanózne žaloby a vlastne sa nedomáhajú ochrany vlastných práv a oprávnených záujmov, ale podávajú spory – neviem či v snahe získať trovy konania alebo zahltiť súdy neprimeraným počtom vecí – tí to možno nebudú mať také jednoduché,“ myslí si Baricová. 

Tri nové kódexy: Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok a Civilný mimosporový poriadok by mali nahradiť spoločný starý Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Rezort spravodlivosti by chcel, aby nové civilné kódexy po pripomienkovaní schválil parlament na jar budúceho roka, platiť by mali asi rok po tom.