Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
25. okt. 2020Aurel
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
29.07.2020 06:44 Literatúra
Dopustila sa naozaj zahanbujúcich prešľapov, ale máločo ľutovala
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
29.07.2020 06:44 Literatúra

Dopustila sa naozaj zahanbujúcich prešľapov, ale máločo ľutovala



„Niektoré veci sa nedajú napraviť. Niektoré chyby nezahojí ani čas, ani naše úpenlivé želanie. Podľa mojich skúseností je to najtvrdšia životná lekcia. V istom veku všetci chodíme po svete v telách vytvorených z tajomstiev, hanby, ľútosti a zo starých nezahojených rán. Srdcia nás bolia a bolesť ich znetvorí – ale akosi stále kráčame ďalej."


Umelec vidí inak
Všetko, čo súvisí s oblasťou umenia, pôsobí vzrušujúco. Jeden slávny príbeh strieda druhý, a tak sa verejnosť dozvedá o tragickom osude maliara, veľkom počte manželov herečky či o závislostiach, ktoré poznačili speváčku. Umelec (taký skutočný), má iné videnie sveta. Je to človek milujúci krásno a túžiaci po dobrodružstve. Umelec je človek žijúci bez pravidiel a občas kráčajúci po hrane toho, čo je morálne správne alebo slušné. Zdá sa, že umelec nikdy nemá núdzu o zábavu, nikdy sa mu nestáva, že by prežil deň poznačený stereotypom. Áno, také je zdanie toho, kto sa na záležitosť pozerá z diaľky.


Ale je to naozaj tak?
Odpoveď sa nachádza aj v knihe Mesto dievčat. Napísala ju Elizabeth Gilbert, ktorá sa stala fenoménom vďaka knižnému a navyše aj autobiografickému hitu, Jedz, modli sa a miluj.
Román Mesto dievčat je iný, je farebný, úprimný, dravý a aj nebezpečný. Zachytáva atmosféru v 40. rokoch minulého storočia, pričom hrdinka svoj príbeh prežíva v Spojených štátoch. V celej Európe zúri vojna, všade je strach a hrôza, iba ona žije pre zábavu.


List
Kniha je vyrozprávaná formou listu. Píše ho hlavná hrdinka Vivian a adresuje ho žene, o ktorej čitateľ nič nevie. Vivian píše a predostiera svoju mladosť, bez škrupúľ odhaľuje tajomstvá a rozprestiera tak fascinujúcu sieť túžob, omylov a citov.


U tety
Vivian bola ako mladé dievča veľmi pochabá. Mala možnosť študovať na prestížnej vzdelávacej inštitúcii, ale pre lenivosť a neochotu venovať sa učeniu, bola zo školy vyhodená. Rodičia si s ňou nevedeli dať rady, nič užitočné nerobila. Len triafala tenisovou loptičkou do stien a ponevierala sa kade-tade. Jej matka so súhlasom otca napokon rozhodla, že bude najlepšie, keď dcéra odíde z domu a nasťahuje sa do veľkého mesta k tete. Vivian chápala, že sa jej rodina zriekla, ale mladícky oheň jej nedovolil kvôli tomu trpieť. Veď sa sťahuje k tete-herečke, bude súčasťou divadelnej spoločnosti a určite nebude mať kedy smútiť za domovom.


Divadlo
Jej teta Peg je (a to je ešte slabé slovo), čudáčka. Vedie divadelnú spoločnosť, ale nedarí sa jej. Má manžela, s ktorým síce nežije, ale i tak mu zariadila apartmán, má hercov a tanečníkov, ktorí talentom príliš neoplývajú a pod jej vedením sa hrávajú také predstavenia, ktoré súdny človek radšej ani vidieť nechce. A ten divadelný život! Nikto tam priveľmi neje, ale zato dosť veľa sa popíja. Spať sa chodí prineskoro a prineskoro sa aj vstáva. Na nič nie sú financie a ani nie je žiadna snaha niekam sa posunúť. Mysleli by ste si, že Vivian ako dobre vychovaná dáma nebude schvaľovať toľkú márnivosť a plytkosť, ale viac by ste sa mýliť nemohli. Ona bola nadšená, priam sa v tom vyžívala. Našla si priateľku do tanca i do problémov, chodila od jedného muža k druhému, navštevovala kadejaké miesta a...


Bolo toho viac, oveľa viac. Bol v tom aj trochu žiaľ, aj krása a škaredosť, aj osudovosť.
Román Mesto dievčat prekypuje živelnosťou. Doba je vykreslená tak dokonalo, že sa tomu až nedá uveriť. Je to spoveď jednej ženy, ktorá ľúbila, chybila, nepoučila sa a vždy chcela len jedno - žiť naplno.



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Michaela Mihoková

Foto:  Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok