Dopad klimatických zmien na sladkovodné ryby pociťujeme už i dnes

„Teplota krvi rýb sa odvíja od teploty vody, ktorá ovplyvňuje všetky ich biologické funkcie vrátane intenzity rastu. S výchylkami teploty vody súvisí na jednej strane množstvo prirodzenej potravy, ale rovnako aj stupeň aktivity tráviacich enzýmov, čím je daná úroveň metabolizmu každej ryby. Zvyšujúce sa teploty priamo zvyšujú aj rýchlosť metabolických procesov v organizme rýb, čo má za následok zvýšenú spotrebu kyslíka. Kanadskí ichtyológovia upozorňujú, že ryby v budúcnosti nebudú mať pri vzostupe teploty vody k dispozícii toľko kyslíka, aby narástli do dnešnej zvyčajnej veľkosti. Celkovo sa ryby podľa nich zmenšia o 14 až 24 percent. Predpokladajú, že k najmarkantnejším zmenám dôjde v Indickom a Atlantickom oceáne. Dokonca sa odhaduje, že väčšina druhov morských rýb sa bude presúvať smerom k pólom, a to rýchlosťou 36 kilometrov za dekádu,“ priblížil ichtyológ.

Ako dodal, častým javom už aj v našich podmienkach v posledných dvoch desaťročiach sú relatívne teplé zimy, resp. zimy charakteristické veľkými výkyvmi teplôt. Pravidelne nezamŕzajú toky, jazerá, vodné nádrže a podobne, ktoré vždy v zimnom období pokrýval ľad. Toto má logicky za následok masívne nálety rybožravých predátorov – kormoránov zo severnejších oblastí.

Predačný tlak kormoránov však podľa neho nie je jediným dôsledkom klimatických zmien v našich podmienkach. „Dobrým príkladom vplyvu klimatických zmien na ryby je naša najobľúbenejšia ryba – kapor rybničný. Kapry prežívajú zimu v tzv. letargickom spánku. Ich metabolizmus je maximálne utlmený, neprijímajú potravu a počet nádychov znižujú približne na jeden za minútu. Vytvorené tukové zásoby postupne spotrebovávajú. Ak sú však vyrušované, alebo nastane náhle prudké oteplenie, hibernáciu prerušujú a po rýchlom vyčerpaní tukových zásob začínajú čerpať energiu z telesných bielkovín. To už ale ide na úkor ich zdravotného stavu, kondícia sa prudko zhoršuje. Kondične oslabené kapry sa stávajú vnímavými k nákazlivým ochoreniam a zvyčajne do nasledujúceho leta podstatná časť z nich uhynie,“ zdôraznil Kohút.

S postupujúcim globálnym otepľovaním súvisí podľa neho aj menšia snehová pokrývka, teda menej vody v povodiach. Chýbajúca voda z topiaceho sa snehu na jar potom neumožní neres fytofilných (využívajú ako neresiská zaplavené porasty vegetácie) druhov rýb, ako napríklad šťúk. „Naopak, prívalové búrkové dažde striedajúce sa s nezvyčajne dlhými obdobiami sucha majú za následok okrem častých letných záplav aj zhoršenie kyslíkovej bilancie v lete. Teda práve v období, kedy ryby k svojmu životu potrebujú najviac kyslíka. Popri silnom rybárskom tlaku je to jedna z hlavných príčin, prečo nám z tokov ubúdajú cenné pôvodné lososovité druhy ako lipeň tymianový a pstruh potočný, ale tiež napríklad čerebľa a hlaváč,“ uzavrel ichtyológ.

Ichtyológ Ján Kohút vyštudoval špecializáciu rybárstvo na Katedre rybárstva a ochrany biosféry Mendelovej univerzity v Brne. V rokoch 1999 až 2008 bol vedúcim odboru ekológie tečúcich vôd (hlavný ichtyológ) a vedúcim odboru výroby násadových rýb Slovenského rybárskeho zväzu – Rady Žilina. Od roku 2008 je majiteľom Slovenskej rybárskej agentúry. Je autorom viac ako 75 prác v oblasti chovu rýb a ichtyológie v domácich i zahraničných časopisoch. Je tiež spoluautorom dvoch vysokoškolských učebníc a v minulosti pôsobil ako člen expertnej komisie pre prípravu momentálne platného zákona o rybárstve.