Naši predkovia prežili v exteriéri a na slnku ďaleko väčšiu časť svojho života než moderní Európania. Ako ale ukázal prieskum osemnástich pohrebísk z rôznych častí Rímskej ríše, ani im sa podľa denníka The Guardian nevyhla krivica, choroba priamo spojená s nedostatkom slnečného svitu.
Vedci z organizácie Historic England a kanadskej McAster University preskúmali celkom 2787 ľudských pozostatkov nájdených na území od severného Anglicka až po južné Španielsko, aby mohli posúdiť rozšírenie krivice v časoch Rímskej ríše.
Ich výskum, uverejnený v časopise American Journal of Physical Anthropology, ukázal, že v prvých storočiach nášho letopočtu trpelo krivicou v priemere päť percent mladistvých.
Príčinou krivice, čiže rachitídy je nedostatok vitamínu D spôsobený obmedzeným pobytom na slnku, a tiež nedostatočnou výživou. Vitamínový deficit má dramatické následky pre telesný vývoj, pretože spôsobuje ťažkú poruchu tvorby kostí. Tie totiž pri krivici mäknú a prevažuje v nich chrupavkovitá hmota. Tej je v zdravom kostnom tkanive asi 30%, zatiaľ čo v tej rachitickej až 70%. Kosti sú potom nielen tenké a krehké - navyše sa aj ľahko deformujú.
Najväčší nedostatok majú v Británii
"Naša štúdia ukazuje, že nedostatok vitamínu D zďaleka nie je novým problémom - už pred dvetisíc rokmi ohrozoval ľudí a najmä deti," konštatoval Simon Mays, skeletálne biológ z Historic England.
Nie všade v Rímskej ríši vyčíňala krivica rovnakou mierou: najhoršie ňou trpela rímska Británia, kde boli poruchy spôsobené touto chorobou zistené na pozostatkoch zhruba desatiny mladistvých.
Má to svoju logiku: aj keď strava tam asi nebola o moc chudobnejšia než napríklad v Španielsku, slnečného svetla je v Británii aj dnes výrazne menej.
Krivica sužovala Britániu najmä v 19. storočí. Bola považovaná za chorobu spätou so životom v temných brlohoch viktoriánskych miest. Spomienka na túto pohromu prežíva v dielach spisovateľov, ako bol Charles Dickens.
Na rozdiel od 19. storočia sa však za čias Rímskej ríše táto choroba nesústreďovala do miest - rovnomerne sa vyskytovala aj na vidieku. Jedinou zistenou výnimkou bola Ostia, prístav pre mesto Rím.
Tamojšie činžiaky, úzke uličky a malé dvory v domových blokoch vytvárali živnú pôdu pre krivicu podobne ako priemyselné mestá predminulého storočia.
Ľudia zápasili s krivicou nielen v staroveku či v 19. storočí, ale i po všetky ostatné časy - až do začiatku minulého storočia, kedy sa do potravy začal pridávať vitamín D.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies