NEW YORK - Grécko nebude potrebovať tretí balík pomoci a dokáže svoje potreby pokryť bez ďalšieho zaťažovania svojich veriteľov, ak sa dokáže dohodnúť na zlepšení podmienok splácania svojho dlhu a vrátiť na trhy s dlhopismi v budúcom roku.
V stredu to vyhlásil grécky vicepremiér Evángelos Venizélos. Atény podľa neho nechcú donútiť svojich partnerov v EÚ a Medzinárodnom menovom fonde akceptovať ďalšie straty.
"Veľmi, veľmi dobre chápeme, aké ťažké je pre akúkoľvek vládu akceptovať odpustenie dlhu. Nežiadame odpustenie dlhu. Chceli by sme dosiahnuť upravenie profilu bez problémov, bez dodatočného zaťaženia našich inštitucionálnych partnerov," povedal Venizélos v rozhovore s novinármi v sídle agentúry Reuters v New Yorku. "Naším cieľom nie je program záchrany zmeniť na voľnejší program, ale zrealizovať existujúci program inteligentným spôsobom," dodal.
Dlhová kríza v Grécku otriasla eurozónou a globálnymi finančnými trhmi a krajinu uvrhla do recesie, ktorá už trvá šiesty rok. Nezamestnanosť sa pohybuje na úrovni okolo 28 percent, medzi mladými je však nezamestnaných až 60 percent. "Bavíme sa tu o potenciálne stratenej generácii. Nie je možné zavádzať nové fiškálne opatrenia. Nie je možné opäť znižovať platy a dôchodky," vyhlásil Venizélos, ktorý je zároveň aj gréckym ministrom zahraničia. Najväčším rizikom pre krajinu je podľa neho sociálna explózia, ku ktorej by mohlo dôjsť, ak budú Gréci nútení zniesť ďalšie šetrenie.
Napriek tvrdým fiškálnym opatreniam a finančným injekciám analytici očakávajú, že Grécko bude od medzinárodných partnerov v najbližších dvoch rokoch potrebovať ešte finančnú pomoc vo výške 10 až 12 mld. eur. Eurozóna bude o prípadnom treťom programe záchrany pre Atény pravdepodobne rokovať v novembri, po skončení previerky pokroku v reformách zo strany medzinárodných inšpektorov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies