Do Západných Tatier sa po storočí vracajú bobry

Ako na svojej internetovej stránke informovala Správa TANAP, strážcovia parku začiatkom januára zaznamenali na potoku v podhorí Západných Tatier pobytové znaky bobrov európskych, ako napríklad stopy na snehu, ohryzené dreviny alebo rozostavané hrádze. Tieto znaky podľa nich svedčia o trvalej prítomnosti bobrov v ochrannom pásme liptovskej časti TANAP.

Posledný bobor na území Slovenska bol pritom podľa ochranárov vyhubený niekedy na konci 19. storočia. Príčinou bola jeho kožušina, hodnotný tuk a hlavne škody, ktoré spôsoboval na brehových porastoch potokov, kde sa zdržiaval. Na území Slovenska sa bobor začal znova objavovať až v 80. rokoch 20. storočia, keď k nám začali prenikať prvé zvieratá z juhu z Rakúska alebo zo severu z Poľska, kde bobry umelo vysadili. Do podhoria Vysokých Tatier, konkrétne do Popradskej kotliny, prenikli prvé bobry po rieke Poprad v 90. rokoch. 

Bobor európsky je najväčší európsky hlodavec. Je dlhý 75 až 100 centimetrov, charakterizuje ho typický zhora sploštený chvost a jeho hmotnosť môže dosiahnuť 15 až 30 kilogramov. Bobrom vyhovuje kombinácia tečúcich a stojacich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch potokov, v ktorých sa bobor zdržiava, musí byť dostatok mäkkých listnatých drevín, napríklad vŕb, jelší, briez alebo topoľov. Kôra týchto stromov je totiž ich hlavnou potravou. Voda v potoku, kde žijú bobry, musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevyschla a aby v zime nepremrzla až na dno. Bobry sú charakteristické aj budovaním hrádzí, ktoré využívajú na zvýšenie hladiny vody v miestach, kde žijú.