Do kín prichádza česká komédia Prázdniny v Provence

V nasledujúcich dňoch si plnými dúškami užívajú slobodu, flákajú sa a stretnú i krásne dievča, ktoré všetkých troch zaujme. V hlavných úlohách účinkujú Jakub Prachař, Vojtěch Kotek, Kryštof Hádek a ústrednú ženskú postavu stvárnila Denisa Pfauserová.

Na prvý pohľad oddychová komédia však podľa scenáristu Daniela Miňovského hovorí predovšetkým o deštrukcii spojenej s postupným rozpadom kapely. „Keď som poslal scenár Vladimírovi Michálkovi, tak mi hneď na druhý deň do telefónu povedal, že to berie, že to natočí. Vtedy som sa ho opýtal, čo ho na tom mojom scenári tak oslovilo a on že sa mu strašne páči, že to je snáď prvá komédia, ktorá je o deštrukcii. Väčšinou sa v komédiách niečo buduje, či už láska, nejaké vzťahy alebo tam niečo staviate, niečo prerábate... Táto komédia je, naopak, o tom, že sa rozpadá kapela. A to sa pánovi Michálkovi veľmi páčilo, lebo to je opačný konštrukt ako zvyčajne,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Ako zároveň dodal, diváci nemajú čakať žiadny veľký dej ani výpravu. „Nie je to klasická komédia, vytvorili sme ju najmä na to, aby sa ľudia na chvíľu zastavili a oddýchli si. Nehovorím, že to je len oddychová komédia, kde sa iba zasmejete a nič vám to neprinesie, ale nechceli sme, aby v tom diváci hľadali na prvú ten príbeh, na ktorý sú zvyknutí, pretože ten je veľmi netradičný a veľmi potlačený. Veľmi ťažko sa v ňom hľadá to, čo sme chceli pôvodne povedať, ale myslím, že aspoň trochu tej našej filozofie v nej cítiť. Tá kapela síce dopadne zle, ale je pravda, že vďaka tomu Francúzsku si uvedomia, že sa dá žiť inak, že sa dá spomaliť a dá sa neriešiť veci tak, ako sme zvyknutí,“ poznamenal Miňovský, ktorý podľa vlastných slov práve preto zasadil dej komédie do Provence. „V Provence som si zažil celkom pekné leto a veľmi sa mi tam páčilo, pretože tí ľudia sa tam stále usmievali. Keď som pozoroval napríklad tetu v bagetérii, vonku okolo 40 stupňov, vnútri ešte viac a ona sa stále usmievala, bolo na nej vidno, že má rada tú svoju prácu. Potom som šiel v pražskom metre a videl som našich naštvaných Pražákov a uvedomil som si, že my si naozaj nevieme užívať to tu a teraz, buď žijeme minulosťou alebo budúcnosťou, žijeme niekde inde ako v prítomnosti a Provensálci to vedia. A keďže tá komédia mala byť v základe o tom porovnaní, že sa dá žiť aj inak, tak som dej zasadil tráve tam,“ priblížil začínajúci scenárista.

Charaktery hlavných postáv napísal vraj na základe vlastných skúseností z hrania v kapelách. „Basáci sú vždy takí dobrí chlapci, ktorí sú takí hĺbavejší, ktorí sú vždy pripravení a chodia včas na skúšky a fakt to žerú a vedia, čo majú hrať... Speváci sú vpredu a sú to takí tí, ktorí pozerajú po dievčatách a filozofujú a sú takí expresívni a tí bubeníci, to sú zas takí kaliči vzadu, ktorí nosia tie ťažké bubny, ktoré si musia sami postaviť, a väčšinou si tie dievčatá vyberajú dlhšie, takže s nimi zvyčajne skončia tie lepšie ako s tými spevákmi. Ja som v živote hral v niekoľkých kapelách a vždy to bolo veľmi podobné,“ zasmial sa Miňovský, podľa ktorého je snímka určená najmä tým, ktorí si zažili život s kapelou. „Každá kapela si podľa mňa chce zažiť takúto cestu do zahraničia, dať si pritom tých pár pív a zahuliť si... Myslím, že to je film určený najmä ľuďom, ktorí tieto veci poznajú, buď ich žijú teraz alebo si sadnú do kina a zaspomínajú si na tie časy, keď to zažívali a vôbec nič neriešili,“ uzavrel Miňovský.

Jakub Prachař si spoluprácu na novej komédii pochvaľuje. „Vladimír Michálek je vynikajúci šialenec, lepšieho som v živote nezažil. Skutočný šialenec v tom dobrom slova zmysle. Niekedy nás nechával aj improvizovať, čo som ja osobne veľmi ocenil. Celé ma to veľmi bavilo a musím povedať, že som asi nezažil slobodnejšie natáčanie. Zažil som už rôzne natáčania, ale toto bolo výnimočné, veľmi oslobodzujúce a myslím, že moje dosiaľ najzábavnejšie. To už sa mi asi nikdy nestane,“ povedal 33-ročný rodák z Prahy.

Postava, ktorú v snímke stvárnil, je preňho akýmsi predobrazom určitého typu ľudí. „V Česku a možno aj v Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách, všade, sú takí ľudia, korí si prečítajú nejakú knižku, napríklad Osha alebo Štyri dohody a zrazu sú 'Namaste' a majú pocit, že vlastne vedia, ako to je. Problém je, že keď to neprežijete, tak viete úplné hovno a často sa stáva, že títo debili, ktorí si prečítajú tú jednu knižku, potom trúsia nejaké pravdy, o ktorých nič nevedia. A trúsia ich tak vo veľkom, že pokiaľ sú frontmanmi nejakej zásadnej kapely, tak môžu tými blbosťami, ktorým sami nerozumejú - pretože koľkokrát majú málo rokov a nemajú ešte nič odžité - natrúsiť nejakú auru medzi ľudí, ktorej tí ľudia uveria a oni po dvoch rokoch zistia, že vlastne vôbec nerozumejú tomu, čo pred tými dvoma rokmi hovorili a tých ľudí príšerne sklamú. Ono je preto lepšie niekedy nič nehovoriť. Pre mňa bola postava tohto frontmana veľmi zaujímavá, pretože frontman je podľa mňa človek, ktorý má pocit, že má doma takú kľučku, ktorou keď zatočí, tak sa svet začne akoby točiť na druhú stranu. Takto si predstavujem takých tých chlapcov, ktorí sa rýchlo stanú slávnymi a nemajú za sebou to gro a potom trúsia blbosti... A to je nebezpečné nielen pre ľudí, ktorí ich počúvajú, ale najmä pre nich samých. Ja som takúto postavu veľmi chcel stvárniť, zaujíma ma, čo sa to deje, prečo tí ľudia často hovoria tie hovadiny, idú do Indie na štrnásť dní a už zrazu vedia, ako to tam funguje, ako tam tie deti trpia a podobne... Zaujíma ma to, taký ten človek, ktorý trúsi pravdu a lásku, ale v živote ju nezažil,“ poznamenal obľúbený herec a hudobník.