Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
16. nov. 2019Agnesa
BratislavaBratislava 10°
Biblia
TV program
Moje Netky
Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (v strede vľavo) počas pietnej spomienky pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia pri Pamätníku holokaustu v Bratislave
Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (v strede vľavo) počas pietnej spomienky pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia pri Pamätníku holokaustu v Bratislave
09.09.2015 18:10 Domov
Dnes si pripomíname temné stránky našej histórie - holokaust
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
09.09.2015 18:10 Domov

Dnes si pripomíname temné stránky našej histórie - holokaust



BRATISLAVA - Slovensko si dnes pripomína temné stránky našej histórie, keď vláda slovenského štátu vydala 9. septembra 1941 nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Píše sa to vo vyhlásení úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Dnes si Slovensko pripomína Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia.


"Tento deň je však zároveň mementom pripomínajúcim postupný proces degradácie židovského obyvateľstva tvrdými protižidovskými opatreniami, ktoré vyvrcholili deportáciami židovských občanov do vyhladzovacích táborov," informuje úrad.

 

"Musíme robiť všetko pre to, aby pravda o holokauste vychádzala stále najavo," povedal predseda vlády vo svojom prejave. Zároveň dodal, že vláda má mechanizmy na to, aby holokaust nebol len o kladení vencov. Dodal, že vláda s ním na čele bude vždy stáť za židovskou komunitou na Slovensku, pričom dôkazom je i otvorenie Múzea holokaustu v Seredi 26. januára 2016. Premiér vo svojom príhovore zároveň povzbudil ľudí na Slovensku, aby hovorili svoj vlastný názor a vlastné videnie sveta. Ako na neho nadviazal predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel, svet sa za posledné mesiace zmenil na vojnové pole, pričom Sýrčania, ktorých sa táto situácia týka, prežívajú peklo na zemi.


Okrem predsedov vlády a parlamentu sa na pietnej spomienke zúčastnili i veľvyslanci viacerých krajín ako aj mnohí predstavitelia vlády. Medzi tými, ktorí prišli vzdať hold obetiam holokaustu, boli napríklad ministri obrany Martin Glváč, spravodlivosti Tomáš Borec či pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. K pamätníku položil veniec i bývalý prezident Ivan Gašparovič či vedúci kancelárie verejnej ochrankyne práv Marián Török. S príhovorom vystúpil tiež prešovský arcibiskup Ján Babjak, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Modlitbu predniesol bratislavský rabín Baruch Myers.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini je toho názoru, že musíme otvorene hovoriť pravdu a pripomínať si tieto temné stránky našej minulosti, pričom je to veľmi aktuálne aj dnes. "Musíme na obete nielen spomínať a vyjadriť im úctu, no tiež prízvukovať, že viac sa takéto veci na Slovensku diať nemôžu," povedal s tým, že musíme o týchto tragédiách učiť aj mladých ľudí. "Treba dbať na to, aby sme nedovolili, aby v našej spoločnosti začali prevažovať nenávistné či xenofóbne nálady," dodal šéf NR SR.


Holokaust je podľa zástupcu židovskej komunity a lekára Pavla Traubnera tragédiou židovských občanov, ktorí u nás žili a ľúbili svoju vlasť. Poznamenal, že dnešný deň je mementom a zdvihnutým prstom. "I dnes vidíme, čo sa vo svete deje, že tí nešťastní migranti, ktorí utekajú zo svojich vojnou ohrozených zemí, si chcú zachrániť holý život. Odchádzajú do oblastí, kde prežijú. Židia šancu prežiť nemali. Traubner nevie pochopiť, že "na Slovensku sa nájde toľko ľudí, ktorí si za svojho župana zvolili človeka, ktorý jednoznačne popiera holokaust, stavia sa do antisemitských polôh a obdivuje obdobie slovenského štátu od roku 1939 do roku 1945."


Slovensko si dnes podľa úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny pripomína temné stránky našej histórie. "Tento deň je zároveň mementom pripomínajúcim postupný proces degradácie židovského obyvateľstva tvrdými protižidovskými opatreniami, ktoré vyvrcholili deportáciami židovských občanov do vyhladzovacích táborov," píše vo svojom vyhlásení. Vzdanie holdu obetiam holokaustu je takisto záväzkom zintenzívniť zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie, uvádza. Pamiatka obetí holokaustu má pre ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí univerzálny odkaz. "Pripomínanie si tejto tragickej kapitoly dejín ľudstva je nevyhnutné ako varovanie pred predsudkami, neznášanlivosťou a rasizmom, ktoré degradujú princípy humanity a dodržiavania ľudských práv doma i vo svete," vyhlasuje rezort. Ako naň nadviazalo ministerstvo vnútra, odkaz tejto tragickej udalosti je platný aj dnes a je varovaním, kam môže rétorika živená rasizmom a nenávisťou vyústiť. "Holokaust ako najväčšia organizovaná a ideológiou národného socializmu a rasizmu riadená genocída v dejinách ľudstva sa nezačala plynovými komorami a koncentračnými tábormi, ale slovami o príživníkoch, parazitoch, pijaviciach na tele národa, ktoré treba odstrániť," píše sa v stanovisku. Podľa rezortu podobné výroky, dehumanizujúce, paušálne odsudzujúce tisíce ľudí na základe príslušnosti k určitej skupine, národnosti či etniku vidíme, bohužiaľ, vo verejnosti aj dnes.


Slovenská republika si dnes pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni. Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport v prvej vlne deportácie vyviezol celé rodiny 20. októbra toho istého roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc 



reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:  SITA



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok