Dnes si pripomíname 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa: Podľa predsedu KBS pripomína pošliapanie slobody a nádeje

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

Ako uviedol vo vyhlásení k výročiu Stanislav Zvolenský, spomienka na komunistickú propagandu, ktorá okupáciu vyhlásila za pomoc a útlak za normalizáciu, je varovaním, aby sme sa ani v našej súčasnosti nenechali oklamať. „Nastavovanie krivých zrkadiel, prekrúcanie dejín a bagatelizovanie zločinov poškodzuje slobodu aj správny úsudok,“ vyhlásil.

Odvaha tých, ktorí sa v auguste 1968 vzopreli, nech nám podľa Zvolenského pripomenie hodnotu našej nezávislosti. „Ich utrpenie nech nám nedovolí nechať sa manipulovať cudzími záujmami, z ktorejkoľvek strany,“ zdôraznil s tým, že dnes má naša spoločnosť možnosť kráčať vlastnou cestou.

Rok 1968 priniesol podľa predsedu KBS ľuďom nádej. „Nádej na zmenu nespravodlivého režimu a nádej na obnovu náboženskej slobody. Naši občania chceli vykročiť vlastnou cestou a uplatniť právo na sebaurčenie. Boli však násilne zahnaní späť do slepej uličky,“ dodal.