Slovensko sa rozlúčilo s Michalom Kováčom

16:23 Demeš: Zrušenie Mečiarových amnestií by malo byť prioritou

Zrušiť nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara by sa malo stať štátnou prioritou. Kedy, keď nie teraz, čas dozrel, uviedol v príhovore počas poslednej rozlúčky s prezidentom Michalom Kováčom v bratislavskom Dóme sv. Martina jeho spolupracovník Pavol Demeš. Pre amnestie nebol uzavretý prípad únosu syna prezidenta a jeho aktérov nie je možné postaviť pred súd. "Slovensko by malo vykopať zo zeme sud s jedom, čo otravuje takmer 20 rokov našu zem," vyhlásil. Amnestia spôsobila systémovú chybu, politika sa povýšila nad právo. Dusí dôveru ľudí v spravodlivosť a vymožiteľnosť práva, zdôraznil Demeš. 

Bývalý poradca prezidenta Kováča uviedol, že tento krok je plne v rukách politikov nášho štátu. Vyzval preto súčasných ústavných činiteľov prezidenta Andreja Kisku, predsedu NR SR Andreja Danka a premiéra Roberta Fica, aby sa zasadili o to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Obrátil sa aj na otcov biskupov a predstaviteľov náboženského života, aby predstaviteľov tohto štátu posmelili, aby boli odvážni. "Náprava je nielen možná, ale dokonca nutná. Musíme ju spraviť pre naše deti, ktoré chcú žiť v krajine, kde sme si pred zákonom všetci rovní," dodal. Toto sme zostali dlžní nielen Michalovi Kováčovi, ale aj prvej dáme Emílii. Občanov Demeš vyzval, aby pokračovali v Kováčovom odkaze, ktorý si prial, aby sme vo vlasti žili zodpovedne a odvážne. 

Michala Kováča označil jeho bývalý spolupracovník „za zdroj odvahy a nádeje“. Bol podľa neho výnimočný, čestný a láskavý. Jeho príbeh je príbehom statočného človeka, osobnosti, ktorá stála pri zrode moderného Slovenka a zásadným spôsobom sa zasadila o jeho európsku budúcnosť. Vo funkcii vyrástol na silnú osobnosť a za svoje konanie získal uznanie a rešpekt, dodal. 

16:06 Exprezidenta Kováča pochovajú na Ondrejskom cintoríne v kruhu rodiny

Exprezidenta Michala Kováča pochovajú po zádušnej omši v Dóme svätého Martina v kruhu najbližšej rodiny na bratislavskom Ondrejskom cintoríne bez prítomnosti médií a verejnosti. Na cintoríne budú prítomní aj zástupcovia Čestnej stráže prezidenta SR. Verejnosť sa s ním mohla rozlúčiť na Bratislavskom hrade v stredu (12. 10.). 

15:56 Dušan Kováč: Neočakávame, že sa aktéri pohonu na Michala Kováča ospravedlnia

Rodina zosnulého exprezidenta Michala Kováča neočakáva, že sa aktéri pohonu na prvú hlavu štátu samostatnej SR za svoje skutky ospravedlnia, lebo takúto morálnu silu nemožno v nich očakávať. Je však zarážajúce, že niektorí sa stále tvária, akoby sa nič nestalo, akoby všetko to príkorie bolo len zanedbateľným detailom. Počas zádušnej omše za zosnulého exprezidenta v bratislavskom Dóme sv. Martina to dnes povedal jeho nevlastný brat a historik Dušan Kováč.

"Pán prezident Andrej Kiska nazval Michala Kováča morálnym víťazom. Je to popis jeho heroického zápasu so zlom, so zlom spoločenským, ktoré sa však hlboko dotýkalo aj nás, jeho najbližších," povedal Dušan Kováč.

Slová uznania, ktoré sa exprezidentovi dostávajú, podľa jeho nevlastného brata dokumentujú Michala Kováča ako významnú osobnosť zapísanú do moderných dejín Slovenska. "Michal Kováč to nemal ľahké, celý život nemal na ružiach ustlané. Jeho život bol zápasom o ľudské uplatnenie. Nezlomilo ho to, ostal dobrým a láskavým človekom," uviedol Dušan Kováč.

On aj celá rodina verí, že spravodlivá história povie o dobe, keď bol Michal Kováč hlavou štátu, úplnú pravdu. "Drahý náš Michal, ostane po tebe prázdne miesto, ktoré nikto nedokáže zaplniť. Verím, že ostaneš aj v mysliach a spomienkach občanov a natrvalo zapísaný v slovenských dejinách," dodal Dušan Kováč.

15:20 Kiska poďakoval Kováčovi za zápas o našu krajinu

Prezident Michal Kováč, za Vaše činy, za Vaše zodpovedné rozhodnutia, za Váš zápas o budúcnosť našej krajiny Vám v mene všetkých občanov Slovenskej republiky ďakujem. Česť a úcta Vašej pamiatke. Týmito slovami sa rozlúčil s prvým prezidentom samostatného Slovenska počas omše v bratislavskom Dóme sv. Martina jeho terajší nástupca v úrade Andrej Kiska. 

Aj vďaka statočným rozhodnutiam Michala Kováča, spôsobu, akým vykonával funkciu hlavy štátu, zostali dejiny samostatného Slovenska históriou slobodného a demokratického štátu, ktorý sa stal súčasťou zjednotenej Európy, vyzdvihol prínos bývalého prezidenta Kiska. Je pravdou, že od zápasu prezidenta Kováča o srdce a charakter našej krajiny uplynuli už dve desaťročia. Je pravdou, že zlo, s ktorým bojoval, sme politicky porazili. Ako spoločnosť sme sa s týmto zlom ale nedokázali vyrovnať. Únos prezidentovho syna, vražda dôležitého svedka a mnohé ďalšie zločiny, krivdy a neprávosti zostali nepotrestané, pripomenul súčasný prezident. Prezident Kiska si myslí, že naša povinnosť vyrovnať sa so zlom spred dvoch desaťročí naďalej trvá. "Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie Slovenskej republiky nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti,“ vyzval prezident v príhovore. 

Nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných, nemôže podľa prezidenta považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Prezident pripomenul, že minulosť zmeniť nedokážeme, ale je v našich silách napraviť krivdy minulosti. Je v našich silách spravovať veci verejné tak, aby sme každý rok napísali lepšiu správu o stave republiky. Takto podľa Kisku preukážeme rešpekt práve k ľuďom, ako bol prezident Michal Kováč, a to nielen dnes, keď sa s ním lúčime, ale každý deň nášho života konkrétnymi činmi a správnymi rozhodnutiami. 

14:11 Začala sa zádušná omša za prezidenta M. Kováča

V Dóme sv. Martina v Bratislave sa začala zádušná omša za prvého prezidenta SR Michala Kováča. Pri Dóme na Rudnayovom námestí je umiestnená veľkoplošná obrazovka, pod ktorou sa zhromažďujú väčšinou starší ľudia a začali sa modliť. Medzi nimi sa objavujú aj turisti, ktorí sa so záujmom pýtajú, čo sa dnes v Bratislave deje. Okolo kostola si fotia policajtov a čestnú stráž. Zádušnú omšu celebruje arcibiskup Stanislav Zvolenský, príhovor budú mať prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca prezidenta Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat prezidenta Dušan Kováč. Počas omše vystúpi aj sopranistka Simona Houda Šaturová. 

13:16 Čestná stráž prezidenta SR sa s Kováčom rozlúčila vojenskými poctami

Vojenský ceremoniál v rámci dnešného štátneho pohrebu prvého prezidenta SR Michala Kováča, sa uskutočnil na nádvorí Prezidentského paláca. Na začiatku zaznela slovenská štátna hymna a následne si prítomní uctili Michala Kováča minútou ticha. Čestná stráž zvolala „Sloboda a sláva, pán prezident!“ Z Tyršovho nábrežia vypálili zo šiestich diel 20 sálv. Truhlu s telom Michala Kováča previezli na nádvorie paláca z Bratislavského hradu na lafete a následne ju preložili do civilného vozidla. To mieri do Dómu sv. Martina, kde sa o 14:00 začne zádušná svätá omša. Tú bude celebrovať arcibiskup Stanislav Zvolenský, s príhovormi vystúpia prezident Andrej Kiska, Kováčov poradca Pavol Demeš a nevlastný brat, historik Dušan Kováč. Potom nasleduje na Ondrejskom cintoríne súkromný obrad.

Rozlúčkový vojenský ceremoniál na Hodžovom námestí sledovalo niekoľko stoviek ľudí. Prichádzať začali už pred 12:00. Niektorí držali v rukách vlajku, iní sa ticho modlili. Viacerí, ktorí prišli neskôr, stáli na fontáne, aby mali lepší výhľad, iní sledovali rozlúčku s Michalom Kováčom z okien či balkónov okolitých budov. Pracovať na chvíľu prestali aj robotníci, ktorí rekonštruujú budovu vedľa Prezidentského paláca. Pri odchode auta s truhlou s telom prvého slovenského prezidenta do Dómu sv. Martina ľudia spontánne tlieskali.

11:26 Smútočný sprievod opustil hrad

Z bratislavského hradu sa presúva smútočný sprievod s truhlou s telom prezidenta Michala Kováča na lafete delostreleckej húfnice.  Popri lafete pochodujú príslušníci Čestnej stráže prezidenta SR. Sprievod smeruje cez ulicu Palisády do Prezidentského paláca, kde sa o 13:00 začne vojenský ceremoniál. Ulice, kadiaľ ide smútočný sprievod, sú lemované čiernymi a štátnymi vlajkami. Lafeta je zahalená štátnou vlajkou SR a ťahá ju vojenské vozidlo. V závere smútočného sprievodu pochodujú príslušníci troch vojenských útvarov: 60 vojakov pozemných síl, 60 vojakov vzdušných síl a 60 vojakov špeciálnych síl. 

Počas poslednej rozlúčky na nádvorí Prezidentského paláca, po hymne a minúte ticha, vypália z nábrežia Dunaja 20 delostreleckých sálv. Po rozlúčke v Prezidentskom paláci prevezú telesné pozostatky Michala Kováča na civilnom vozidle na zádušnú omšu do Dómu sv. Martina, kam je pozvaná aj verejnosť. Pri Dóme sv. Martina je umiestnená veľkoplošná obrazovka, ktorá vysiela celý priebeh štátneho pohrebu od 11:00. Zádušnú omšu bude celebrovať arcibiskup Stanislav Zvolenský. Slovom budú na prezidenta Michala Kováča spomínať prezident Andrej Kiska, bývalý poradca prezidenta Pavol Demeš a nevlastný brat prezidenta, historik Dušan Kováč. Prezidenta Michala Kováča pochovajú na Ondrejskom cintoríne len za prítomnosti rodiny a pozvaných.

12:26 Makúch: Slovensko sa dnes lúči s významným predstaviteľom financií
"Iba normalizačný proces od roku 1970 zabránil Michalovi Kováčovi využiť bohaté skúsenosti, ktoré nadobudol ako námestník riaditeľa londýnskej pobočky Živnobanky a úspešne zavŕšiť nomináciu do funkcie guvernéra Federálnej emisnej banky, ktorá mala byť v rámci reformného procesu zriadená," uviedol v stanovisku pre médiá Makúch s tým, že Kováč sa však naďalej venoval problémom menovej politiky a bankovníctvu a svoje poznatky a skúsenosti využíval v oblasti výskumu. "Významnou mierou tiež prispel k úspešnému rozvoju NBS," podotkol Makúch.

11:50 Schuster: Vidím zmysel v zrušení mečiarových amnestií, už sa tak malo stať

Bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster bude na zosnulého exprezidenta Michala Kováča spomínať navždy ako na priateľa. Povedal to dnes na Bratislavskom hrade, kde prítomní kondolujú rodine zosnulého.

"Prišiel som sa s ním dôstojne rozlúčiť, tak ako sa patrí," povedal Schuster. V zrušení mečiarových amnestií vidí zmysel. Je podľa neho škoda, že sa tak doteraz nestalo. "Malo to už byť," dodal.

11:38 Gašparovič: S Kováčom sme voči sebe nikdy necítili zášť

Pozitívne je, že s exprezidentom Michalom Kováčom sme voči sebe nikdy necítili zášť. Pred dnešným štátnym pohrebom prvého prezidenta samostatnej SR to povedala bývalá hlava štátu Ivan Gašparovič.

"Vedeli sme sa dohodnúť a pochopiť jeden druhého," povedal novinárom.

Gašparovič si zároveň myslí, že už nemá zmysel riešiť zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara z roku 1998, ktoré sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. "Ale keď ich zrušenie predkladajú, musia o tom rozhodnúť poslanci. Myslím si však, že na Ústavnom súde SR by to neprešlo," dodal.

11:20 Sulík: Kováč bránil tomu, aby sme neskončili ako Bielorusko

Prvého prezidenta SR Michala Kováča si pamätám ako jediného, ktorý v tom čase ako-tak bránil tomu, aby Slovensko neskončilo ako Bielorusko. Na Bratislavskom hrade to povedal predseda SaS Richard Sulík, ktorý prišiel kondolovať rodine zosnulého exprezidenta.

Ako tvrdí, s Kováčom sa osobne nepoznali až tak veľmi dobre, no párkrát sa spoločne stretli a rozprávali. Sulík uviedol, že SaS podporí návrh poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) zrušiť mečiarove amnestie.

11:03 Dzurinda: Kováč ukázal, že mu ide o budúcnosť a jeho vlasť

Prvý prezident samostatnej SR Michal Kováč v rozhodujúcej chvíli ukázal, že je nielen ochotný a schopný dôstojne vykonávať svoj úrad, ale že mu ide o budúcnosť a jeho vlasť. Významne sa pričinil o to, že Slovensko je dnes rovnocenným európskym štátom. V deň konania štátneho pohrebu exprezidenta Kováča to novinárom povedal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda.

"Budem na neho rád spomínať. Významnú časť politickej cesty sme kráčali spolu," podotkol.

Dzurinda je presvedčený, že aj po takmer dvoch desaťročiach má stále zmysel zaoberať sa zrušením amnestií Vladimíra Mečiara z roku 1998, ktoré sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. "Je to v našej DNA a bolo by dobré, keby to bola zdravá DNA. Zdravou sa stane, ak sa s niektorými nie peknými vecami z minulosti vyrovnáme. To, čo sa dialo okolo únosu prezidentovho syna, to, čo vyvádzala tajná služba, to našu DNA kazí. Má to zmysel a bude to mať zmysel dovtedy, kým sa s tým seriózne nevyrovnáme," dodal Dzurinda.

10:55 Čarnogurský: Zrušenie amnestií Mečiara by bolo právne možné

Zrušenie amnestií, ktoré udelil vtedajší zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, by bolo právne možné.

Novinárom to dnes povedal advokát a bývalý predseda vlády SR Ján Čarnogurský krátko pred začiatkom štátneho pohrebu exprezidenta Michala Kováča.

"Bojovali sme na rovnakej strane barikády o demokratickú budúcnosť Slovenska," spomínal na Kováča Čarnogurský. On sám je však skeptický, že sa zrušenie Mečiarových amnestií podarí. Amnestie udelené v roku 1998 sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.

Zrušenie amnestií v parlamente opätovne navrhne poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). Členom parlamentu, najmä z koalície ponúka, aby návrh predložili s ním. "Nikto iný, len poslanci majú možnosť uzavrieť tento príbeh. Zrušme túto škvrnu," vyhlásil.

Podľa Budaja Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že "toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli".

O zrušenie amnestií sa neúspešne roky pokúšalo KDH. Opozícii vtedy chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné.

Budaj napriek tomu verí, že v parlamente by sa mohlo nájsť dosť poslancov, ktorí by dali zelenú vyšetreniu únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša. Na zrušenie Mečiarových amnestií je potrebných aspoň 90 hlasov. Opozícia sama zrušenie nedosiahne, potrebuje pomoc koalície.

10:40 Radičová: Kováč mi bude nesmierne chýbať, bol mi priateľom

Odchádza človek, ktorý mi bude nesmierne chýbať, bol mi priateľom. Povedala to bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová. Prišla na Bratislavský hrad, aby kondolovala rodine.

Má zmysel zaoberať sa mečiarovými amnestiami nielen po deklaratívnej, ale aj právnej rovine, myslí si Radičová. "Pretože budeme pred sebou tlačiť nevyriešený a ťaživý problém v zmysle, že aj zločiny istého typu je možné premlčať," povedala expremiérka. Takto podľa nej na Slovensku len ťažko môžeme hovoriť o funkčnom právnom štáte.

10:20 Budaj: Kováč sa nikdy nespreneveril svojmu hodnotovému základu

Patriotizmus, viera a demokratizmus vytvárali politický príbeh prvého slovenského prezidenta Michala Kováča, myslí si novembrový tribún ľudu Ján Budaj. Kováč podľa neho patril k politikom, ktorý sa nikdy nespreneveril hodnotovému základu, ku ktorému sa hlásil.

"Od príbehu Kováča sa nedá odstrihnúť únos jeho syna. Ľudia si to navždy budú pamätať ako nedoriešenú drámu," povedal Budaj na Bratislavskom hrade, kde rodina zosnulého Kováča prijíma kondolencie.

Exprezident podľa Budaja neustúpil vydieraniu a nedal sa nahovoriť na zákulisné dohody, ktoré mali viesť k upokojeniu situácie okolo jeho syna. "Vzoprel sa a statočne tomu čelil," povedal Budaj.

Kováč bol osobou, ktorá odzrkadľovala problémy Slovenska, myslí si Budaj. Po odchode z politiky bol Kováč podľa neho v ústraní a riešil problémy ako obyčajný človek. Spomenul napríklad jeho finančné problémy pri zaobstarávaní si liekov. Kováč roky bojoval s Parkinsonovou chorobou. Budajovi je ľúto, že sa doteraz nepodarilo zrušiť Mečiarove amnestie.

09:00 Smútiaca rodina prijíma na hrade kondolencie

Štátny pohreb exprezidenta Michala Kováča sa začal. Jeho prvá časť prebieha na Bratislavskom hrade, kde smútiaca rodina prijíma prvé kondolencie.

Okrem hostí rodiny zosnulého, slovenského prezidenta Andreja Kisku, predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka, premiéra Roberta Fica, exprezidentov Ivana Gašparoviča a Rudolfa Schustera či slovenskej vlády, sa prvej časti smútočného aktu zúčastňujú i bývalí predsedovia parlamentu a vlády SR, generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár, podpredsedovia Národnej rady SR a mnohí ďalší vrcholoví predstavitelia politického života.

Exprezident Michal Kováč bude pochovaný v kruhu najbližšej rodiny na bratislavskom Ondrejskom cintoríne, bez prítomnosti médií a verejnosti. Na pohrebe budú aj zástupcovia Čestnej stráže prezidenta SR. Verejnosť sa s ním mohla rozlúčiť na Bratislavskom hrade už v stredu (12. 10.).

08:00 Dnes sa Slovensko rozlúči s prvým slovenským prezidentom Michalom Kováčom

Slovensko sa dnes rozlúči s prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky Michalom Kováčom. Vláda na dnešný deň od 8:00 do 17:00 vyhlásila štátny smútok.

Prvá časť štátneho pohrebu sa uskutočnila v Rytierskej sále Bratislavského hradu, kde pozvaní hostia kondolovali rodine. Na Hrade sa dopoludnia s Kováčom rozlúčili bývalí predsedovia parlamentov a vlády SR, generálny prokurátor Jaromír Čižnár, predsedníčky Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR Daniela Švecová a Jana Bajánková, slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim, členovia vlády SR, podpredsedovia NR SR, exprezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, zahraničné delegácie, predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, predseda vlády Robert Fico, predseda NR SR Andrej Danko a prezident Andrej Kiska. Na pohrebe sa zúčastnili aj zahraniční hostia, a to český prezident Miloš Zeman, český exprezident Václav Klaus, bývalý prezident Maďarska Pál Schmitt, štátny tajomník Kancelárie prezidenta Poľskej republiky Krzysztof Szczerski, predseda Spolkovej rady rakúskeho parlamentu Mario Lindner, bývalý prezident Rumunska Emil Constantinescu aj minister obrany Rumunska Mihnea Motoc.

Štátny smútok dnes od 08:00 do 17:00 v súvislosti s pohrebom prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky Michala Kováča čiastočne ovplyvní aj kultúrne udalosti a program niektorých divadiel na Slovensku. Ministerstvo vnútra vyzvalo všetky štátne orgány a inštitúcie, ako aj orgány územnej samosprávy na úpravu vlajkovej výzdoby na znak štátneho smútku. Štátne vlajky by mali byť spustené do pol žrde a vyvesené budú aj čierne zástavy. Zakázané sú hazardné hry. Slovenské národné divadlo (SND) si napríklad uctí pamiatku prezidenta Michala Kováča vyvesením čiernej zástavy a spomienkou na túto významnú osobnosť v dejinách Slovenskej republiky. Štátny smútok rešpektuje aj štrajkový výbor Iniciatívy slovenských učiteľov. Iniciatíva preto ruší v tento deň naplánovaný štvorhodinový štrajk. Rokovať nebudú ani poslanci NR SR. Štátny smútok ovplyvní aj vysielanie RTVS a súkromných televízií. RTVS bude štátny pohreb Kováča vysielať naživo, súkromné televízie tiež prispôsobia svoj program. RTVS okrem toho vyradí všetky zábavné programy.

O vykonaní štátneho pohrebu a vyhlásení štátneho smútku rozhodla vláda na mimoriadnom zasadnutí 6. októbra. Vláda takisto vtedy rozhodla aj o zriadení štátnej komisie na zabezpečenie štátneho pohrebu. V komisii boli zastúpení predstavitelia Kancelárie prezidenta SR, Úradu vlády SR, rezortov zahraničných vecí, financií, obrany, vnútra, zástupca RTVS, samosprávnej časti Bratislava – Staré Mesto a MARIANUM - Pohrebníctva mesta Bratislava. Komisia na pohrebe rešpektovala priania rodiny.

Michal Kováč zomrel vo veku 86 rokov v stredu 5. októbra o 19:50 v Nemocnici sv. Michala. Na kardiologickú jednotku intenzívnej starostlivosti tejto nemocnice ho previezli v piatok 30. septembra. Dôvodom boli kardiovaskulárne problémy. Bývalý prezident bojoval s podlomeným zdravím už niekoľko rokov.

Životopis Michala Kováča

Ing. Michal Kováč, CSc. sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Po vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Bratislave bol na tejto škole asistentom, neskôr nastúpil do Oblastného ústavu Štátnej banky československej. V rokoch 1965 - 1966 prednášal na bankovej škole na Kube a v rokoch 1967 - 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili na miesto radového bankového úradníka v Štátnej banke československej. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval ako vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver a v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa prednášateľskej činnosti. 

Po revolúcii 1989 začal pôsobiť v politike. Ako kandidát hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a v rokoch 1989-91 bol ministrom financií a miezd SR. Ministrom financií SR bol Michal Kováč aj vo vláde Jána Čarnogurského, a to od apríla do júna 1991. V máji 1991 sa stal Michal Kováč spoluzakladateľom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a po parlamentných voľbách v roku 1992 bol zvolený za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, keď ČSFR zanikla. 

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč 15. februára 1993 v Národnej rade SR zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR a inaugurovali ho 2. marca 1993. Obdobie jeho päťročného pôsobenia v úrade hlavy štátu bolo poznačené nedorozumeniami s vtedajším premiérom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Rozpor medzi nimi zapríčinil nesúhlas prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšieho kabinetu. Kováčov parlamentný prejav v marci 1994 mal za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi poslancami a následne pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta bol jeho syn Michal zavlečený do Rakúska. V auguste 1995 sa predstavenstvo HZDS rozhodlo neobnoviť Michalovi Kováčovi členstvo v hnutí. Na jeseň v roku 1995 navrhlo 80 poslancov HZDS jeho odstúpenie z funkcie prezidenta. Napriek všetkým ťažkostiam Michal Kováč, i po snahách o jeho odstúpenie, vo funkcii prezidenta SR zotrval a svoje funkčné obdobie ukončil päť rokov po svojom vymenovaní, 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde SR. V roku 1999 Občianske združenie za znovuzvolenie Michala Kováča za prezidenta Slovenskej republiky iniciovalo kandidatúru Michala Kováča na post hlavy štátu, on sa však vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera.

Michal Kováč napísal knihu "Občan prezident", ktorá popisuje pôsobenie Michala Kováča na poste hlavy štátu. Publikácia je autentickým záznamom Kováčových spomienok, názorov a postojov za jeho pôsobenia na politickej scéne od roku 1989. Kniha je rozdelená do troch častí a dopĺňa ju 22 čiernobielych fotografií. Krst knihy bol 2. marca 1999, presne šesť rokov od nástupu do funkcie a zároveň na prvé výročie odvtedy, ako z funkcie odišiel.Spoluautorkou knihy bola Marta Vančová. Krstným otcom publikácie bol Ľubomír Feldek a trojicu "sudičiek" tvorili sociológ Michal Ivantyšyn, politológ Grigorij Mesežnikov a Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Pri príležitosti 10. výročia inaugurácie Michala Kováča v roku 2003 vyšla kniha Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje päťročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku tímu jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku aj Imricha Béreša, Ladislava Orosza a Brigity Schmögnerovej. V roku 2010 napísal Kováč o svojom pôsobení v politike knihu Pamäti - Môj príbeh občana a prezidenta.

Kováč je nositeľom mnohých domácich i zahraničných vyznamenaní. V roku 1994 mu v USA udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska mu udelili Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. O rok neskôr získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR prezidentovi Kováčovi v roku 1995 prepožičali štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewsky najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie "Maltézsky kolár za zásluhy" a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov "Orden Stará planina so šerpou". 

Michala Kováča posledné roky trápili zdravotné problémy. V piatok 30. septembra 2016 ho hospitalizovali na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti, pričom bol v umelom spánku. Po víkende sa jeho stav zlepšil, v pondelok dýchal sám. V marci 2016 ho dvakrát hospitalizovali. Na jednotke intenzívnej starostlivosti skončil aj v januári 2011. V lete 2010 ležal po kolapse v nemocnici takmer päť týždňov. Počas pobytu na neurologickej klinike sa pridružili komplikácie, podľa medializovaných informácií znovu skolaboval o dva týždne a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Prepustili ho 15. augusta. 

Kováč bol ženatý, jeho manželka Emília bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Je zakladateľkou Nadácie Emílie Kováčovej. Majú dve deti - syna Michala a staršieho Juraja.