Dlh už v tomto roku podľa ministerstva financií neporastie

Práve využitie výhodných podmienok zo začiatku tohto roka a predzásobenie sa na celý rok 2013 totiž podľa rezortu financií stálo za nárastom dlhu zo začiatku roka 2013. "Z uvedeného dôvodu sa neočakáva rast dlhu, práve naopak, jeho stabilizácia,“ konštatuje vo vyhlásení ministerstvo.

Ministerstvo však naopak vyzdvihuje, že investori oceňujú konsolidačné úsilie a rozpočtovú politiku tým, že nakupujú slovenské štátne cenné papiere za historicky najnižšie sadzby. Slovensko tak podľa rezortu zároveň výrazne šetrí aj na dlhovej službe. "Zatiaľ, čo koncom roku 2011 si bývalá vláda nebola schopná požičať na medzinárodných trhoch, resp. na jeseň roku 2011 si bývalá vláda požičala za viac ako 4 %, v súčasnosti, aj vďaka dôvere finančných trhov, si je schopná vláda požičať za historicky najlepších podmienok, a to za 2,45 %,“ dodáva rezort financií. 

Opozičná SDKÚ-DS vychádzala z údajov Eurostatu, ktorý v pondelok informoval, že verejný dlh Slovenska v prvom štvrťroku tohto roka stúpol na 54,9 % hrubého domáceho produktu a teda iba 0,1 percentuálneho bodu zaostáva za treťou hranicou ústavnej dlhovej brzdy. Tá práve okrem iného znamená spomínanú povinnosť predložiť rozpočet s nulovým rastom výdavkov. "Ak je vláda zodpovedná, tak už musí pripraviť variantný rozpočet so zmrazenými výdavkami a musí celej verejnosti povedať, čo to v praxi znamená," vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo. 

Slovenská vláda pritom v aktuálnom Programe stability, ktorý zasielala na posúdenie do Bruselu, plánuje v tomto roku udržať verejný dlh pod hranicou 55 % vo výške 54,8 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch by však mal dlh stúpnuť na vyše 56 % a znižovať by sa mal začať až v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky. 

Hranica 55 % je už treťou hranicou ústavnej dlhovej brzdy. Jej prekročenie by znamenalo, že rezort financií by musel viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokovala by sa rezerva vlády a premiéra a zároveň by kabinet musel predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako by si nemohli rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy. Už pri prekročení 53-percentnej hranice pritom kabinet musí na rokovanie parlamentu predložiť návrh opatrení, ktorými sa má dlh znížiť a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu. 

Prvú 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy pritom slovenský verejný dlh prekročil už v minulom roku. Vyplývala z toho povinnosť pre rezort financií predložiť do Národnej rady SR správu o tom, prečo dlh stúpol a čo vláda navrhuje na jeho zníženie. Minister financií Peter Kažimír si túto povinnosť splnil listom zaslaným predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Opozícia však žiadala širšiu diskusiu na túto tému a zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu, kde jej však poslanci vládneho Smeru neodsúhlasili program. Opozícia však tvrdí, že mimoriadnu schôdzu k verejnému dlhu sa pokúsi zvolať opäť na jeseň.