Dlh a deficit SR by mali klesnúť v budúcom roku i vďaka opatreniam ECB

V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). Postupne by sa mal v najbližších rokoch znižovať aj verejný dlh, ktorý by mal do roku 2018 klesnúť pod úroveň 50 % HDP. "Nový návrh rozpočtu verejnej správy je celkovo realistický, pričom vychádza z lepších makroekonomických a z toho vyplývajúcich daňových prognóz," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako uviedla, vláda sa vo svojich rozpočtových cieľoch zameriava na rast príjmov do štátnej pokladnice. "Verejné príjmy by sa na budúci rok mali zvýšiť približne o 0,5 % HDP. Na strane výdavkov je odhadovaný pokles o 0,06 % HDP oproti schválenému rozpočtu na tento rok, avšak keď sa pozrieme na výdavky bez EÚ fondov, na budúci rok by malo dôjsť k miernemu nárastu výdavkov o 0,76 % HDP," vyčíslila Muchová.

Analytik ČSOB Banky Marek Gábriš ocenil, že vláda SR počíta so znižovaním schodku aj vo volebnom roku. Vláde by sa mohlo podariť naplniť ciele aj vďaka očakávanému hospodárskemu rastu. "Je veľmi dobre, že sa pokračuje v redukcii schodku. Rovnako je pozitívom, ak sa použije časť jednorazových a jedinečných príjmov na zníženie dlhu. Avšak za daných okolností možno mohli byť plánované schodky ambicióznejšie," poznamenal Gábriš.

Aj podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka mohli byť ciele týkajúce sa deficitu ambicióznejšie. Ako uviedol, zatiaľ čo podľa pôvodných plánov mal byť vyrovnaný rozpočet v roku 2017, vláda tento cieľ odložila na rok 2018.

Aj dlh Slovenska sa podľa analytikov darí vláde znižovať len veľmi pomaly. Do roku 2018 by však mal klesnúť pod 50 % HDP. Podpísať pod to by sa mali prijaté opatrenia ECB. Tá spustila kvantitatívne uvoľňovanie a úrokové sadzby sú na rekordne nízkej úrovni. "Pri prefinancovaní dlhu vláde významnou mierou pomáha svojou politikou aj ECB. Z tohto dôvodu zrejme nehrozí väčšia destabilizácia verejných financií. Okrem toho dlh Slovenska je v porovnaní s inými krajinami relatívne menší. Netreba však zabúdať ani na to, že v porovnaní s iným krajinami je Slovensko relatívne menšie i chudobnejšie," konštatoval Gábriš.

Ohroziť rozpočtové ciele by podľa analytikov mohol nepriaznivý vývoj v eurozóne. "K rizikám navrhovaného rozpočtu patria hlavne makroekonomické faktory, ktorými sú pokračujúce geopolitické napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, rast hlavných obchodných partnerov Slovenska. Okrem toho existuje aj isté riziko z možných korekcií eurofondov," dodala Muchová.