Divadlo Andreja Bagara uvedie v januári premiéry hier Dobro a Kým kohút nezaspieva

Inscenácia Dobro je groteskou, ktorá vznikla na priamu objednávku DAB. S nadhľadom a surrealistickými prvkami ukazuje životný pocit súčasníka, ktorý sa snaží uspieť vo svete dravcov a špekulantov. „Vždy je veľkou vzácnosťou, keď sa v divadle uvedie text súčasného slovenského autora a keď tá hra nie je odťažitá, nie je len nejakým výmyslom v pracovni toho autora, ale vychádza z toho, čo žijeme. Hra Laca Keratu Dobro, už ako samotný názov napovedá, hovorí o akejsi absencii dobra, tolerancie, ľudskosti a vzájomného pochopenia medzi ľuďmi v dnešnej spoločnosti,“ hovorí o inscenácii jej režisér Svetozár Sprušanský.

Ako doplnil, Dobro je hrou o spoločenských hodnotách i o politike. Hovorí o tom, kam sa Slovensko za posledné roky dostalo doma, ale aj v rámci Európskej únie. „Ja si na tej hre veľmi vážim, že je nementorská, že je veľmi vtipná, že Laco Kerata pracuje s veľmi bizarným a zvláštnym vrstvením postáv, že diváci budú mnohé témy poznať zo svojho vlastného života a verím, že okrem reflexie toho čo žijú a čo dôverne poznajú, sa aj dobre zabavia,“ dodal Sprušanský. Inscenácia Dobro bude mať premiéru v Štúdiu divadla v piatok 13. a v sobotu 14. januára.

O týždeň neskôr, v piatok 20. januára, prinesie DAB vo svojej Veľkej sále premiéru drámy Ivana Bukovčana s názvom Kým kohút nezaspieva.„Je to jedna z najlepších slovenských hier. Svojím spôsobom modelová. Je v nej desať postáv, uzavretých v priestore, nemôžu sa odtiaľ dostať, sú tam uväznení ako rukojemníci a zároveň vychádzajú na povrch ich povahové vlastnosti, ich názory, ich motivácie, všetky ich strachy a zbabelosti, ktoré majú a na druhej strane aj ich odolnosť morálna i psychická,“ povedal o hre jej režisér Michal Spišák.

Podľa jeho slov v nej autor nehovorí iba o vojnových časoch, ale aj o konci 60. rokov, kedy vznikla. „Tá hra je rafinovaná v tom, že sa odohráva v období druhej svetovej vojny, kedy bola na území Slovenska nejaká okupačná armáda. Ale Bukovčan ju písal v roku 1969 a vieme, že v 68. bola na Slovensku a v Československu iná okupačná armáda, takže tam sú takéto skryté odkazy všeobecne na násilie, na nenávisť, na porobenie alebo poslušnosť nejakému tlaku, ktorý prichádza z vonku. Ten model tej situácie vyvoláva celkom jednoznačne asociácie aj v súčasnosti,“ dodal Spišák.