Dijsselbloem možno predčasne skončí ako šéf Euroskupiny

Dijsselbloem by mal vo svojej funkcii zostať do januára 2018, kedy sa skončí jeho druhé 2,5-ročné funkčné obdobie ako šéfa Euroskupiny, čo je neformálne zasadnutie ministrov financií členských štátov eurozóny. Množia sa však špekulácie, že Dijsselbloem bude musieť z funkcie predčasne odísť.

V Holandsku sa totiž v marci budú konať parlamentné voľby a podľa aktuálnych prieskumov je veľmi nepravdepodobné, že pri moci zostane aktuálna koalícia zložená z pravicových liberálov VVD premiéra Marka Rutteho a Dijsselbloemovej sociálnodemokratickej PvdA. Menšia strana PvdA výrazne stratila podporu voličov a na vláde by sa mohla podieľať maximálne len ako súčasť širšej koalície. V súčasnosti je pravdepodobnejšie, že sa dostane do opozície.

V každom prípade je Dijsselbloemova budúcnosť ako ministra financií veľmi neistá. Bruselskí diplomati to sledujú s veľkými obavami, keďže nie je jasné, či Dijsselbloem bude môcť zostať na čele Euroskupiny. Na jednej strane bol právoplatne zvolený a Protokol číslo 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý zriaďuje Euroskupinu, nešpecifikuje, že jej šéf musí byť ministrom financií. Podľa Protokolu ministri financií krajín eurozóny si volia predsedu Euroskupiny na 2,5 roka. Navyše sa zdá, že Dijsselbloem je rozhodnutý vo svojej funkcii pokračovať.

Na druhej strane, je aktuálne len ťažko predstaviteľné, že by šéfom Euroskupiny nebol minister financií, a to nielen preto, že Dijsselbloem by bol odkázaný na podporu budúcej holandskej vlády. Okamžite by sa vynorili staré základné otázky týkajúce sa pozície šéfa Euroskupiny.

Jedným z dôvodov, pre ktoré sa Dijsselbloem dostal do čela Euroskupiny bolo aj to, že ministri financií chceli, aby na ich čele stál šéf rezortu z nejakej krajiny, ktorý musí riešiť domáce problémy a ktorý túto funkciu berie ako vedľajšie zamestnanie. A preto odmietajú šéfa, ktorý by sídlil v Bruseli a ktorý by na úkor potrieb štátov eurozóny mohol sledovať vlastnú agendu. Takže nie je jasné, či by ostatní ministri financií súhlasili, aby Dijsselbloem zostal na čele Euroskupiny, keby prišiel o ministerské kreslo.

Na tomto pozadí sa začalo hovoriť o dvoch potenciálnych kandidátoch, ktorí by mohli Dijsselbloema nahradiť. Prvým je španielsky minister financií Luis de Guindos a druhým slovenský rezortný šéf Peter Kažimír.

De Guindos už v roku 2015 dúfal vo zvolenie, ale v súboji proti Dijsselbloemovi bol bez šance. Španielsko už niekoľko rokov nemá žiadne zastúpenie na vrcholnom poste v rámci Európskej únie. K tomuto klasickému argumentu o proporčnom zastúpení je potrebné pripočítať odbornú de Guindosovu kompetenciu, ktorú nikto nespochybňuje.

To úplne neplatí pre Kažimíra, ako upozornil nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Slovenský minister financií sa síce v minulých rokoch, napríklad počas gréckej krízy, stal obľúbencom médií vďaka výstižným postojom a rýchlym tweetom. Avšak jeho zaťažkávacia skúška nedopadla úplne uspokojivo. V 2. polroku 2016 bol úradujúcim predsedom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN). V čase slovenského predsedníctva síce predložil na program rokovania mnohé témy, ale žiaden zo svojich projektov - od európskeho poistenia v nezamestnanosti po boj proti daňovým únikom - nedotiahol do konca.

Naopak, niektoré iné faktory favorizujú Kažimíra, ktorý je rovnako ako Dijsselbloem sociálny demokrat. Európski sociálni demokrati môžu trvať na obsadení tohto postu, predovšetkým ak sa nástupcom Martina Schulza, ktorý je členom sociálnodemokratickej SPD, vo funkcii predsedu Európskeho parlamentu stane v súčasnosti favorizovaný taliansky konzervatívec Antonio Tajani. Z tohto hľadiska by vo funkcii mohol zostať aj Dijsselbloem. Navyše de Guindos rovnako ako Kažimír sú súčasťami vlád, ktoré nesedia úplne pevne v sedle.