Deti nie sú ochotné pomôcť iným, ak je v stávke strata prisľúbenej odmeny

"Pod pojmom súcit rozumieme fakt, že si všimneme utrpenie niekoho iného a urobíme všetko preto, aby sme tento stav pomohli zmierniť," uviedol vedúci štúdie John Kirby. Dodal, že predchádzajúce prieskumy naznačovali, že deti sú veľmi prosociálne naklonené a "vo všeobecnosti majú tendenciu pomôcť vždy, keď môžu".

V najnovšom výskume vedci skúmali skupinu štvorročných a päťročných detí. Deťom povedali, že ak dokončia skladačku puzzle, dostanú ako odmenu nálepku. Deti sa hrali v skupine dospelých či nastrčených osôb, ktorým autori výskumu úmyselne dali nepasujúce dieliky puzzle. Osoby s nepasujúcimi dielikmi v prítomnosti detí trikrát po sebe so zvyšujúcou sa intenzitou vyjadrili rozrušenie z toho, že nebudú môcť puzzle dokončiť a získať nálepku. Bádatelia tak dali deťom viacero príležitostí na to, aby sa s ostatnými podelili so svojimi pasujúcimi dielikmi. "V rámci štúdií, v ktorých mali deti k dispozícii dieliky navyše, vždy pomohli," vysvetlil Kirby. "Ak však má dieťa presný počet dielikov potrebných na to, aby dokázalo puzzle dokončiť samo, už nie je ochotné pomáhať ostatným."

Kirby dodal, že deti sa síce snažili "rozrušených" dospelých upokojiť slovami "to je v poriadku" alebo "možno nabudúce", no výmenu dielikov puzzle neponúkli. Vedci uviedli, že sa rozhodli experiment zrealizovať na deťoch vo veku štyri a päť rokov, pretože až v tomto veku sa u ľudí začína rozvíjať schopnosť rozumieť tomu, že iní ľudia môžu mať odlišné myšlienky či prežívanie.