WELLINGTON - Telá desiatok veľrýb, ktoré minulý týždeň uviazli a uhynuli na pobreží Nového Zélandu, prepravili z pláží do pieskových dún v chránenej krajinnej oblasti, ktorá nie je prístupná verejnosti.
Keďže sa telá uhynutých veľrýb začali rozkladať a hromadí sa v nich plyn, novozélandskí ochranári začali v pondelok telá prepichovať nožmi a dlhými ihlami, aby tieto plyny uvoľnili. Rozklad tiel bude trvať niekoľko mesiacov, uviedla agentúra DPA.
Hovorkyňa vládnej organizácie na ochranu prírody a kultúrneho dedičstva (DOC) Trish Grantová informovala, že dnes už na plážach tejto časti Južného ostrova ďalšie veľryby neuviazli.
Od štvrtka uplynulého týždňa sa na pobrežie Nového Zélandu vyplavilo viac ako 650 veľrýb druhu guľohlavec, z nich 350 uhynulo ešte do piatka rána, keď ich ľudia objavili. Ďalších 20 museli veterinári usmrtiť. Na výzvu úradov prišlo na pláže vyše 500 dobrovoľníkov, aby pomohli veľrybám prežiť, kým pobrežie opäť zasiahne vysoká prílivová vlna, vďaka ktorej sa mohli dostať na otvorené more.
Uviaznutie veľrýb na pláži je na novozélandskom Južnom ostrove relatívne častým javom. Podľa štatistiky miestnych ochranárskych združení zaznamenali od roku 1840 viac ako 1700 prípadov, keď na novozélandských plážach uviazli veľryby či delfíny.
Podľa ochranárskej organizácie Project Jonah sa historicky najrozsiahlejšie zaznamenané uviaznutie veľrýb na pláži udialo v roku 1918, keď na Chathamových ostrovoch, ktoré patria Novému Zélandu, uviazlo na plytčine zhruba 1000 guľohlavcov.
Guľohlavec je v tomto smere najzraniteľnejšou veľrybou, keďže sa presúva vo veľkých húfoch. Vedci stále nepoznajú uspokojivú odpoveď na to, prečo tieto morské cicavce často končia na súši. Predpokladá sa však, že v tom zohráva úlohu viacero nepriaznivých faktorov - od chorôb až po extrémne počasie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies