Desať rokov po kalamite je Vysokých Tatrách problémom lykožrút

Situácia je podľa Burdovej lepšia v oblastiach pod Cestou slobody. "Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Keďže v tomto území platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody, lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva vnášali popri prirodzenom zmladení drevín výsadbou aj tie, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia," povedala. Medzi smrekom tu teda nechýba smrekovec, borovica, jedľa, javor horský, breza, jarabina, jelša či osika. Lesníci sa podľa Burdovej snažia o maximálne možné druhové zmiešanie drevín na kalamitnom území.

"Najvyššie zastúpenie v umelej obnove majú smrekovec, konkrétne 32 percent a smrek v 25 percentách. Vysoké zastúpenie smrekovca, ale aj borovíc, vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam," povedala Burdová. Podľa nej v období rokov 2005 až 2013 lesníci Štátnych lesov TANAP-u obnovili 42 630 000 metrov štvorcových postihnutého územia, z toho 20 310 000 metrov štvorcových umelou obnovou a 22 320 000 metrov štvorcových prirodzeným zmladením. V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc. Pokiaľ ide o problém lykožrútov, podľa lesníkov sa premnožil v oblastiach s piatym stupňom ochrany, kde podľa zákona nie je možné odvážať a spracovávať kalamitné drevo. To pribudlo aj po víchriciach z decembra 2013 a mája 2014. Podľa lesníkov tak má lykožrút dobré podmienky na ďalšie množenie. 

Víchrica z 19. novembra 2004 zničila vo Vysokých Tatrách les na ploche 126 000 000 metrov štvorcových, pričom vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 metrov kubických stromov. V území v správe Štátnych lesov TANAP-u to bolo 2 036 000 metrov kubických stromov na ploche 87 370 000 metrov štvorcových. Lykožrút v priebehu uplynulých desiatich rokov zničil les na ploche dnes už presahujúcej 70 000 000 metrov štvorcových.