Debata o europrokurátorovi trvá podľa Žitňanskej dlho

"Slovensko dá na stôl jeden materiál a vtedy sa začne naozajstná diskusia o tom, či má alebo nemá takýto návrh podporu," uviedla ministerka v súvislosti s témou vytvorenia Úradu európskeho prokurátora. Žitňanská dnes v Bratislave po prvýkrát bude viesť neformálne zasadnutie ministrov spravodlivosti členských krajín EÚ a jednou z tém rokovania bude aj zriadenie Úradu európskeho prokurátora. Ministri členských krajín únie by mali hovoriť aj o elektronickej justícii, elektronickej komunikácii v cezhraničných prípadoch a počítačovej kriminalite - šifrovaní a boji proti trestnej činnosti.

Ministerka priblížila, že európskeho prokurátora predpokladá lisabonská zmluva a debata o vytvorení jeho úradu naozaj trvá dlho. Samotný návrh právnej úpravy sa prerokovával veľmi komplikovane a hľadá sa v ňom množstvo kompromisov. S eurokomisárkou pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věrou Jourovou sa Žitňanská podľa svojich slov zhoduje na tom, že "aby nová inštitúcia európskeho komisára mala zmysel, musí ísť o naozaj preukázateľne efektívny nástroj". Prvá podmienka je, aby efektívnejšie pôsobil europrokurátor ako národné prokuratúry pri stíhaní trestných činov týkajúcich sa finančných záujmov EÚ a druhá podmienka, ktorá s tým súvisí, je, aby sa do jeho pôsobnosti dostali karuselové obchody od istej finančnej úrovne, ktoré sú cezhraničné. "Vtedy môžeme povedať, že táto inštitúcia má zmysel a o tomto bude debata," vysvetľuje slovenská šéfka rezortu spravodlivosti. Slovensko podľa nej od začiatku podporuje zriadenie Úradu európskeho prokurátora, ale za podmienky, že pôjde o efektívnu inštitúciu.

Slovensko bude mať počas predsedníctva v oblasti justície ambíciu ukončiť diskusiu aj o návrhu smernice o výmene informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín v rámci Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS). Ak sa to podarí, pôjde o dôležitý príspevok pre zvýšenie bezpečnosti v priestore EÚ. ECRIS je funkčný systém, ktorý už dnes umožňuje výmenu informácií o odsúdeniach. Podľa návrhu smernice by sa mali informácie rozšíriť o príslušníkov tretích štátov vrátane ich odtlačkov prstov. Návrh v súčasnosti predpokladá 12-mesačnú transpozičnú lehotu. Pri jej zachovaní a v prípade dosiahnutia dohody na návrhu počas SK PRES a formálnom schválení návrhu v prvom polroku 2017 je možné predpokladať výmenu týchto informácií v roku 2018.

Slovenské predsedníctvo sa tiež bude usilovať o pokrok v diskusiách na pôde Rady zameraných na zefektívnenie cezhraničnej justičnej spolupráce a boja proti počítačovej kriminalite s dôrazom na využívanie elektronickej justície. Elektronická justícia zahŕňa prepojenia rôznych registrov v oblasti justície, videokonferencie, ale do budúcna sa počíta aj s cezhraničnou komunikáciou prostredníctvom elektronických prostriedkov. Najdôležitejšími projektmi v tejto oblasti sú Európsky portál elektronickej justície, (https://e-justice.europa.eu), ktorý by mal v budúcnosti slúžiť na jednotný prístup ku všetkým informáciám v oblasti európskej justície, projekt e-CODEX (komunikácia prostredníctvom online výmeny údajov), ECRIS (európsky informačný systém trestných registrov), prepojenie insolvenčných registrov či prepojenie obchodných registrov. Cieľom SK PRES bude v tejto oblasti naštartovať práce, ktorých výsledkom by mala byť cezhraničná elektronická spolupráca medzi súdmi, ktorá môže významne skrátiť trvanie cezhraničných sporov.