Darovec: Súčasná slovenská literatúra je na tom podobne ako celá kultúra

"Čiastočne je v tom nevinne, pretože priveľa ľudí dnes akúkoľvek náročnejšiu kultúru proste odmieta, ale čiastočne si za to môže aj sama. Pretože nedokáže v dostatočnej miere reflektovať aktuálne témy a problémy súčasných ľudí. Ak teda čosi ako spoločné témy a problémy ešte vôbec existuje," vysvetlil s tým, že z literatúry sa čoraz viac stáva "spoločensky izolované JA rozprávanie o JA svete". "V tomto zmysle vlastne celkom presne reflektuje životný pocit súčasnej JA generácie. Otázkou je, nakoľko sa tieto individuálne svety ešte prelínajú a dokážu spolu komunikovať."

A ktoré slovenské texty považuje Peter Darovec za kvalitné? "To je, samozrejme, veľmi subjektívne, najmä ak hovoríme o súčasných textoch, ktoré ešte nie sú preverené časom a čitateľskou skúsenosťou viacerých generácií," konštatoval literárny vedec a kritik, podľa ktorého môžu byť dobrou pomôckou v orientovaní sa v kvalitnej súčasnej literatúre renomované súťaže a ceny. Napríklad Anasoft litera, ktorá každý rok zverejňuje zoznam desiatich finalistov zo všetkých prozaických titulov vydaných v danom roku.

"Medzi nimi si určite vyberie každý záujemca o náročnejšiu a umelecky ambicióznejšiu literatúru. Tento zoznam desiatich považujem vlastne za zaujímavejší než neskôr oznámené meno víťaza spomedzi nich, pretože ukazuje pestrosť, odlišnosť, ale zároveň aj spoločenské tendencie súčasnej literatúry," doplnil s tým, že aj tou desiatkou finalistov ceny sa nevyčerpávajú všetky kvalitné tituly daného roka. "Do tej tohtoročnej desiatky sa napríklad nezmestili nové prózy Máriusa Kopcsaya či Jána Púčeka, ktoré by medzi finalistov rozhodne patrili."

Väčšinovému čitateľskému vkusu konvenujú podľa Darovca najmä autori tzv. žánrovej literatúry - detektívok, sentimentálnej romantickej literatúry, sci-fi či mystery. "Širšie publikum sa pokúšajú osloviť aj autori tzv. trendovej literatúry, ktorí chcú čitateľsky pútavo tematizovať aktuálne dobové fenomény. Autori tzv. vysokej literatúry budú už na Slovensku asi vždy zaujímaví len pre relatívne úzky okruh záujemcov. Bez ohľadu na ich kvalitu, ktorá je aspoň v niektorých prípadoch ťažko spochybniteľná," doplnil literárny vedec, ktorému radosť robia knihy viacerých slovenských autorov.

"Okrem pravidelne sa objavujúcich diel od 'starých dobrých značiek' ako je Dušan Dušek, Stanislav Rakús, Pavel Vilikovský či mladší Balla alebo Kopcsay sú to najmä texty od silnej generácie, či dokonca viacerých generácií ženských autoriek, ktoré vnášajú do slovenskej literatúry nielen nový špecifický pohľad, ale občas aj úplne nové témy (napríklad dnes aktuálna téma života Slovákov a Sloveniek mimo Slovenska). Mohli by sme spomenúť aspoň Ivanu Dobrakovovú, Moniku Kompaníkovú, Veroniku Šikulovú, Irenu Brežnú, Uršuľu Kovalyk, Janu Beňovú."

Vo svojich vrcholných podobách, napríklad v prózach Pavla Vilikovského, sa podľa Darovca môže slovenská literatúra smelo porovnávať s ktoroukoľvek európskou literatúrou. "Akurát o tých našich autoroch v Európe takmer nikto nevie... Ale vieme zasa my niečo napríklad o súčasnej macedónskej alebo portugalskej literatúre? So zjavným nezáujmom (aj tým naším) o 'malé' literatúry toho asi veľa nespravíme. Ak by bol Pavel Vilikovský súčasťou anglofónnej kultúry, bol by dnes možno 'hviezdou' typu Iana McEwana či Martina Amisa. Takto ostane iba 'hviezdou' pre pár zahraničných slovakistov."

Darovec vyjadril otvorene svoj názor aj na tzv. povinné čítanie. Podľa neho je dobré, ak deti v škole čítajú. "A občas to nejde inak, ako 'povinne' - napokon, ako aj pri ostatných predmetoch. Otázkou je, čo má byť jeho súčasťou a kto ho má vyberať, či dokonca zakazovať. S naším školským čítaním to dnes v poriadku nie je. A nielen preto, že sa úplní amatéri usilujú vyhodiť z neho kvalitnú literatúru, ako sú prózy Pišťanka a Taragela, alebo že doň iní úplní amatéri vtláčajú hlúpe gýčové texty skupiny No Name."