BRATISLAVA – Niektoré deti v Keni svoju ťažkú situáciu a boj so závislosťou nezvládli. Ulica bola silnejšia ako ich budúcnosť. Také jednoducho musíte nechať tak, pretože sa nedá pomôcť každému. Navyše, nie každé dieťa pomoc chce. Pre TASR to uviedla Slovenka žijúca v Keni, zakladateľka základnej internátnej školy blízko Nairobi Daria Kimuli.
Jej škola sa stáva útočiskom pre deti z ulice, ktoré často bojujú so závislosťou. S podporou rodičov počítať nemôžu. "V Keni sú štvrte, kde žijú deti na uliciach v náročných podmienkach. Spávajú v igelitových vreckách alebo v kartónoch naozaj od útleho veku. Mladé matky porodia na ulici. Nie sú to siroty. Aj keď majú rodičov, matky väčšinou nevedia, kto je ich otec. Matka je, bohužiaľ, dievča, ktoré žije na ulici pod vplyvom drog. Fetuje lepidlo alebo je jednoducho bezdomovkyňa. Má niekoľko detí, niektoré jej nanešťastie zomrú. Ak má väčšie šťastie, tak sú adoptované nejakou organizáciou, a teda sa o nich postará nejaká inštitúcia alebo rodina," opisuje zložitú situáciu v Keni Kimuli.
Ako povedala, v ich základnej internátnej škole sa orientujú na staršie deti, ktoré už majú skúsenosť so životom na ulici a sú napríklad vystavené drogám. Väčšina z nich fetuje lepidlo, keďže v Keni je lacné a ľahko dostupné. Ak sa im nepodarí integrovať, vracajú sa späť na ulicu a pokračujú v predchádzajúcom živote.
"Tie už ďalej nemonitorujeme, lebo je to veľmi komplikované a ani ony nemajú záujem ďalej v projekte pokračovať. Samozrejme, tých prípadov nie je veľa. Máme asi 90-percentnú úspešnosť rehabilitačného programu, to znamená, že deti väčšinou dokončia program," konštatovala Slovenka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies