Čo sa stane, keď pes ide z rodiny do rodiny a musí si zvyknúť na horšie? Prečítajte si nielen o psovi, ale aj o nás ľuďoch. A o Bohu, lebo On je vo všetkom!

Rodina, do ktorej patril, sa vyznačovala tichom, tvorili ju manželia, veľmi pokojní a mierumilovní a dieťa tam síce bolo tiež, ale čuduj sa svete, ani ono hluk nenarobilo. Áno, mohli by sme považovať za čudné, že hoci psa vnímali ako člena domácnosti, meno mu nevymysleli, ale neviedol ich k tomu zlý dôvod, naopak, nijaké pomenovanie pre neho neprichádzalo do úvahy. Jednoducho si mysleli, že si zaslúži viac, že žiadne pre neho nie je dostatočné.

Sťahovanie

Nanešťastie, prišlo k obrovitánskej zmene, tak pre neho, ako aj pre tých troch zvyšných, lebo rodina sa presťahovala. A tam, kde sa chystali zostať, psa mať nemohli, nuž mu so zlomeným srdcom, ale s úmyslami belšími ako sneh, pohľadali nový domov.

Kováč

Pánom sa mu stal kováč, tiež nadmieru srdečný, ihneď sa spriatelili. Ale ten hluk! Bol strašný-prestrašný, ako sa aj na kováča patrilo, neustály rachot, pískanie, nástroje sa len tak predbiehali. A pes? Ten utekal, ukrýval sa, lebo zvyknutý veru nebol. Odmietal jedlo, odmietal všetko, až sa kováč obával, že z toho ochorie.

Zvyk

Napokon si stačilo len počkať, uplynulo niekoľko týždňov a milý pes sa rýchlo spamätal. Nielenže si na hlasné zvuky zvykol, navyše ho akýmsi zvláštnym spôsobom utešovali.

Zvykol si na horšie, lebo iné mu neostávalo a ani sťažovať sa nemal ako.

Boh

Pokiaľ ide o nás, o ľudí s dvoma nohami a toľkými emóciami, niekedy sme na tom podobne. Pýtame sa, načo je v Biblii toľko prikázaní, a prečo nemôžeme robiť toto a tamto. Chceme prekračovať hranice, a keď sa dostaneme do niečoho horšieho, pre našu dušu aj nebezpečnejšieho, najskôr nám to možno aj prekáža, ale po istom čase si zvykneme. Otupíme si svedomie, presvedčíme sa, že nič zlé sa nedeje, nahovoríme si, že sme šťastní. V skutočnosti však vieme, že na nedobré veci by sme si nemali zvykať, a ak nám aj Boh hovorí na niečo nie, koná tak iba z lásky, a len z lásky.

Nezvykať

Boh nechce, aby sme si zvykali na pokrivené vzťahy, nechce, aby sme klamstvá ospravedlňovali, aby sme zamykali svedomie pred nemúdrymi rozhodnutiami.

Nezvykajme si na tmu, keď môžeme mať svetlo, nezvykajme si na smrť, keď môžeme mať život, nezvykajme si na samotu, keď Boh je s nami a sľúbil, že nás neopustí.