Členské štáty EÚ kritizovali dohodu západoeurópskych firiem na projekt Nord Stream-2

Skupina západoeurópskych spoločností v septembri podpísala s ruským plynárenským koncernom Gazprom dohodu o rozšírení plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza Ukrajinu. V stredu Gazprom informoval, že Ukrajine prestane dodávať plyn, na čo Kyjev reagoval vyhlásením, že dodávky si zabezpečí z iných a lacnejších zdrojov.

"Pozícia Európskej komisie vo vzťahu k projektu Nord Stream II zásadným spôsobom ovplyvní vnímanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ medzi kľúčovými spojencami a tradičnými partnermi," uvádza sa v liste, ktorý získala agentúra Reuters. Dokument vo štvrtok podpísali Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovenská republika. Žiadajú v ňom o dôkladné preskúmanie projektu a chcú o ňom diskutovať na decembrovom summite EÚ.

"Zachovanie tranzitnej trasy cez Ukrajinu je v strategickom záujme EÚ ako celku, nielen z pohľadu energetickej bezpečnosti, ale aj pre posilnenie stability regiónu východnej Európy," cituje ďalej z listu agentúra Reuters. Ruská firma Gazprom dodáva plyn do Nemecka cez Baltské more prostredníctvom plynovodu Nord Stream. V septembri Gazprom vytvoril konzorcium so spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV , ENGIE a Royal Dutch Shell s cieľom vybudovať plynovod Nord Stream-2, ktorý by umožnil Rusku do roku 2019 úplne obísť Ukrajinu.

Trasa Nord Stream-2 by kapacitu plynovodu zdvojnásobila na 110 mld. kubických metrov ročne. Ukrajina, ktorá má pri preprave plynu do Európy tranzitnú kapacitu 151 mld. kubických metrov ročne, v minulom roku na európsky trhy prepravila 62 mld. kubických metrov ruského plynu. Vzťahy medzi Moskvou a Európskou úniu sú napäté od anexie ukrajinského Krymu Ruskom v marci minulého roka.