Dnes je Zjavenie Pána alebo sviatok Troch kráľov a Pravoslávni oslavujú Vianoce

Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o "spáse skrze vtelenie". Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

 Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, dnes oslávi Vianoce. Šiesty január je pre nich Štedrým dňom. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej cirkvi približne 50 000 veriacich. Podľa predstaviteľov cirkvi je ich však viac. Väčšina z nich žije na východe republiky. Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.

Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.

V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 25 000 pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľko tisíc ukrajinských robotníkov. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, napríklad grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská, slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili gregoriánskemu kalendáru.