Činohra SND uvedie premiéru Dostojevského inscenácie Krotká

Režisérom inscenácie je Eduard Kudláč, dramaturgom Darina Abrahámová, scénu a kostýmy navrhla Eva Kudláčová-Rácová, autorom hudby je Martin Burlas. V jednotlivých postavách sa predstavia Dominika Kavaschová, Jana Oľhová a Richard Stanke.

Dramaturgia činohry v programovej ponuke uvádza: „Monumentálne dielo ruského klasika býva často spracované do divadelných a filmových adaptácií. Najmä romány ako Bratia Karamazovovci, Zločin a trest, Idiot a Diablom posadnutí patria medzi najčastejšie uvádzané tituly, ktoré fascinujú divadelníkov aj divákov. Činohra SND sa však tentoraz rozhodla pre inscenovanie novely Krotká, ktorá v sebe nesie originálny psychologický potenciál a silnú tému existenčného postavenia či skôr zabezpečenia ženy a rozporuplné variácie zo všetkých stránok nerovného partnerského vzťahu.“

K výberu diela a jeho vzniku dramaturgia dodáva: „Dostojevský svoju majstrovskú prózu napísal koncom 70. rokov 19. storočia na základe novinovej správy o samovražde zúfalej mladej ženy, ktorá skočila z okna zvierajúc v ruke ikonu. Inšpirovala ho "pokorná mierna samovražda" a tvorivo dofabuloval jej motívy a pozadie. Príbeh o bývalom zakomplexovanom dôstojníkovi a majiteľovi záložne, ktorý psychicky utýral svoju oveľa mladšiu ženu, vyvoláva zásadné etické a vzťahové otázky. Na jednej strane komplikovaná manipulácia mocnejšieho manžela a na druhej zúfalé pohŕdanie bezradnej ženy dospeli do tragického vyústenia, ktoré má nadčasové a varujúce kontexty. Krotká sa v tejto verzii odvíja ako retrospektívna spoveď vdovca, ktorý pátra po motívoch zúfalého činu, ale zároveň sa snaží pochopiť aj mieru svojej viny. Slovenské národné divadlo komorný titul Krotká uvádza po prvý raz v réžii a dramatizácii Eduarda Kudláča, ktorý má s Dostojevského dielom bohaté a úspešné skúsenosti.“

„Nešli sme cestou k dramatizácii niektorého Dostojevského románu, ale vybrali sme si túto poviedku. Dostávame sa do hlbokej sondy človeka v nejakej životnej situácii. Spôsob práce režiséra je taký, že pre neho je divák rovnocenným partnerom a divák si z tej mozaiky skladá svoj vlastný príbeh. Dostojevský neznášal, keď ho označovali ako psychológa, pretože opovrhoval dobovou psychológiou, hovoril, že to zjednodušuje príbehy ľudí,“ uviedla po generálke inscenácie pre médiá dramaturgička Darina Abrahámová.

„Dostojevský je komunikatívny hlavne preto, že je geniálny rozprávač a robí geniálne popisy situácií. A tie situácie zažívame v rôznych obmenách aj dnes. Napriek tomu, že je to starý autor, tie generické situácie zažívame stále dnes a preto si myslím, že stále dokáže komunikovať,“ povedal režisér Kudláč.