Organizmus má regulačné mechanizmy, aby sa s vyššími teplotami vyrovnal - zvýšeným potením sa ochladzuje, no zároveň tak stráca z tela tekutiny a objem krvi sa znižuje.
V letných mesiacoch je cievny systém človeka viac zaťažený ako po iné obdobia roka. Horúčavy a hrozba dehydratácie organizmu sú rizikové najmä pre každého s ťažkosťami kardio-vaskulárneho systému, ale aj pre ostatných.
Organizmus má regulačné mechanizmy, aby sa s vyššími teplotami vyrovnal - zvýšeným potením sa ochladzuje, no zároveň tak stráca z tela tekutiny a objem krvi sa znižuje. Navyše sa cievy teplom rozšíria a človeku môže pri tejto kombinácii výrazne klesnúť tlak. Srdce vtedy začne pracovať intenzívnejšie, aby zvýšilo objem prečerpávanej krvi a sťahy svalov sú výraznejšie a rýchlejšie.
„Problémy mávajú v lete často ľudia s postihnutím chlopne, u ktorých hrozí náhla srdcová príhoda a pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdce nie je dokrvené a ich problémy sa zvýraznia najmä pri dehydratácii. Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať za následok zlyhanie srdca.
Infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce srdcový sval, hlavne v dôsledku zahustenia krvi a tvorby zrazenín, ktoré môžu spôsobiť nielen náhlu srdcovú príhodu, ale byť aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií. Preto je dôležité v teplých dňoch, kedy človek veľa potí, prijímať dostatok tekutín,“ upozornila prednostka Kliniky cievnej chirurgie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a VÚSCH, prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD.
Pri nedostatočnej cirkulácii krvi sa voda zadržiava v obličkách, v tele sa hromadia toxíny a zhoršuje sa látková výmena. Zdravý organizmus sa s takouto záťažou, aj keď je extrémna, vyrovná, avšak postihnutý srdcovo-cievny systém to už nedokáže.
„Pri neúmerne zrýchlenej činnosti srdca ho poškodené tepny nestíhajú zásobovať krvou a srdce začne trpieť nedostatkom kyslíka. Ohrozené je tak infarktom myokardu, ktorý sa začína tupou alebo pálčivou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá sa neskôr šíri do ramien, krku a čeľustí. Svalu klesá výkonnosť, nie je schopný prečerpať potrebné množstvo krvi k ďalším životne dôležitým orgánom, navyše sa krv môže hromadiť v pľúcach, čím sa zhorší aj dýchanie,“ povedala profesorka.
V horúčavách sú ohrození aj starí ľudia, ktorí majú nižší tep. Pri vysokých teplotách sa frekvencia ich srdcového rytmu zvyšuje, ale opotrebovaný sval za ňou zaostáva a človek preto pociťuje celkovú slabosť. Z detí sú najviac ohrozené tie s vrodenými srdcovými poruchami, obzvlášť keď čakajú na operáciu alebo majú tesne po nej. Situáciu môže skomplikovať aj užívanie liekov na odvodnenie - o to viac by mali pacienti, ktorí ich užívajú, zvýšiť množstvo prijatých tekutín.
Organizmus odvodňuje aj pitie kávy a alkohol zas pôsobí močopudne, preto môže byť pitie kávy a alkoholu v horúčavách rizikové. Taktiež je treba myslieť na to, že starší ľudia často nepociťujú vôbec smäd, takže im chýba prirodzené varovanie, že strácajú v organizme potrebné tekutiny.
„Deti a starí ľudia by sa počas horúčav nemali pohybovať na priamom slnku, zvlášť medzi 11. a 15. hodinou. Ak sa prehrejú alebo dostanú úpal, ich zdravotný stav sa môže výrazne zhoršiť a hrozí im kolaps a zlyhanie srdca. A problémy si ľudia spôsobujú neraz aj sami, keď striedajú prehriaty exteriér s priveľmi vychladenými klimatizovanými interiérmi. Pri väčších rozdieloch teplôt môžu najmä starší ľudia po prechode z chladného priestoru na priame slnko dostať šok v dôsledku zlyhávania adaptačných mechanizmov,“ konštatovala prof. MUDr. Mária Frankovičová, PhD.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies