Chrám Svätej Sofie je dedičstvo celého ľudstva povedal ruský metropolita.

„Pozorne a s vážnym znepokojením sledujeme udalosti čo sa dejú okolo katedrály Svätej Sofie. Čakáme na oficiálne uverejnenie rozhodnutia tureckého najvyššieho súdu, ktorý, podľa tlačových správ usúdil, že štatút Svätej Sofie, ktorá je v súčasnosti múzeom, možno zmeniť dekrétom prezidenta krajiny. Dúfame, že rozhodnutie o premene katedrály na mešitu nebude prijaté“,- uviedol metropolita.

Zástupca Ruskej Pravoslávnej Cirkvi poznamenal, že katedrála Svätej Sofie je „majetkom celého ľudstva“. Tisíc rokov to bola pravoslávna cirkev, potom sa z nej stala mešita, ale v roku 1934 rozhodnutím prvého tureckého prezidenta Kemala Atatuka získal štatút múzea.

V chráme sa zachovali fragmenty neoceniteľných mozaík zobrazujúcich Krista, Matku Božiu, Jana Krstiteľa, byzantských cisárov a cisárovien, pripomenul metropolita Ilarion. „Aký bude osud týchto mozaík, ak sa chrám zmení na mešitu? – položil otázku. – Pretože v islame sú obrazy zakázané. Budú zbúraní, ako bola zničená väčšina mozaík po zajatí Konštantínopolu v roku 1453? Alebo znova zatrú omietkou?“

Metropolita Ilarion vyjadril presvedčenie, že „každá zmena existujúcej rovnováhy a dlhodobého status guo môže spôsobiť vážne poškodenie vzájomného porozumenia vo svete, dialógu civilizácií a kultúr, dialógu medzi náboženstvami“. Poukázal na to, že nejde len o pamiatku svetovej kultúry chránenú UNESCO, ktorá má jedinečnú úlohu vo svetových dejinách, ale aj o miesto sakrálneho významu.

Vedúci synodálneho oddelenia Ruskej Pravoslávnej Cirkvi nesúhlasí s názormi tureckých úradníkov, ktorí tvrdia, že osud chrámu je vnútornou záležitosťou Turecka. „Je ťažké s tým súhlasiť, - povedal. – Katedrála Svätej Sofie je pamätník svetového významu. Nie je náhoda, že rozhovory o zmene jej postavenia vzbudili celý svet, najmä kresťanský svet. Koniec koncov, chrám je zasvätený Kristovi, Sofia Múdrosť Božia – jedno z Kristových mien“.

Metropolita tiež pripomenul, že chrám Svätej Sofie zohral v dejinách starovekého Ruska osobitnú úlohu: práve sem prišli veľvyslanci kniežaťa Vladimíra, ktorí počas bohoslužby nevedeli, kde sú – na zemi alebo v nebi. „Presne v tomto chráme sa odohralo osudové rozhodnutie, ktorý urobil krstiteľ Rusi. Iba z toho dôvodu nemôžeme byť ľahostajní k osudu tohto chrámu“,- uzavrel metropolita.

Diskusia o budúcnosti katedrály Svätej Sofie v Istanbule sa odohrala znova po 29. máji, pri príležitosti výročia pádu Konštantínopolu, a v tomto chráme sa konalo čítanie Koránu. O týždeň neskôr nariadil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan preštudovať možnosť premeny Svätej  Sofie na mešitu. Neskôr minister spravodlivosti Abdulhanit Gul tak isto vyzval, aby sa katedrála opäť stala mešitou, a minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu ho v tom podporil. Na druhej strane arménsky patriarcha Turecka Sahak II zase navrhol, aby sa katedrála stala miestom modlitby ako pre kresťanov, tak aj pre moslimov.

Zástupcovia Pravoslávnych cirkvi a vyšších diplomatov, vrátane amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea, vystúpili proti premene Svätej Sofie na mešitu.

Chrám Svätej Sofie dostal štatút múzea v roku 1934 rozhodnutím prvého tureckého prezidenta Mustafu Kemala Ataturka. Od roku 1985 je katedrála zariadená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Medzitým vo štvrtok turecký najvyšší súd rozhodol, že štatút katedrály mohol by byť preskúmaný prezidentským dekrétom. Tuto otázku okamžite zvážila Štátna rada krajiny, ktorá svoje stanovisko zverejní v nasledujúcich 15 dňoch.

Zdroj:  https://itreba.org/ru/news/mitropolit-ilarion-hram-2235