BRATISLAVA - Povinné kvóty nie sú podľa chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovičovej dobrým riešením, lebo sa nezameriavajú na podstatu migrácie, s ktorou sa Európa bude stretávať ešte dlhé roky. Uviedla to na dnešnej tlačovej konferencii po stretnutí so svojím slovenským partnerom Andrejom Kiskom v Bratislave. Grabarová-Kitarovičová je na oficiálnej návšteve Slovenska.
"Je potrebné nájsť spoločný európsky prístup, lebo čiastkové riešenia nikam nevedú," podčiarkla. Poznamenala, že súhlas alebo odmietnutie povinných kvót je suverénnym rozhodnutím členských krajín, ku ktorému dospejú na základe toho, či sú ich schopné aplikovať v praxi. Rovnako sa to týka akceptovania návrhu relokácie utečencov v takej podobe, ako ho predložila Európska komisia.
O relokácii 120.000 utečencov na základe návrhu komisie rozhodli ministri vnútra EÚ ešte v septembri. Proti bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo.
Grabarová-Kitarovičová deklarovala solidaritu a humanitárnu pomoc takýmto ľuďom, ktorí sa nachádzajú na európskej pôde, avšak zároveň poukázala na potrebu ochránenia hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená, a tým je aj voľný pohyb osôb. "Nemožno EÚ trieštiť," vyzvala. Podľa nej sa bude musieť únia vyrovnať s obrovským prílevom ľudí, medzi ktorými je aj množstvo ekonomických migrantov.
Pripomenula, že EÚ nemá ani pri najlepšej vôli kapacity prijať milióny migrujúcich ľudí zo sveta, ktorí by mali záujem do Európy prísť.
"Potrebujeme komplexne riešiť celú problematiku príčin migračného toku, či je to vojna, chudoba, nízke vzdelanie, alebo klimatické zmeny," vyzvala. Podľa Kisku debatu o tejto otázke na Slovensku silne poznačil aj predvolebný čas. Je presvedčený o tom, že keby sa neblížili marcové parlamentné voľby, tak by sa diskusia a jednotlivé kroky uberali iným smerom. Na margo žaloby na spôsob rozhodnutia o povinných kvótach poznamenal, že pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, tak bolo jej právom ju podať. Zopakoval, že treba ukázať solidaritu a dbať na to, aby migračná kríza nerozdeľovala Európsku úniu. Na otázku, čo si myslí o možnom vylúčení Grécka zo Schengenu, ktoré nedokáže dostatočne ochrániť vonkajšie hranice, reagoval, že treba spraviť všetko pre to, aby naďalej zostalo nielen členom Schengenu, ale aj eurozóny a EÚ.
"Grécka hranica je aj našou hranicou a je úlohou celej Európskej únie myslieť na to v spolupráci s Gréckom, ako túto hranicu máme dobre ochrániť. To je zadanie dneška," uviedol. Prezidenti sa počas stretnutia zhovárali tiež o potrebe diverzifikácie zdrojov energií. "Je základom Európskej únie, aby sa nikdy nestalo, že biznis a obchodné záujmy budú povýšené nad spoločné záujmy Európskej únie. Pokiaľ niekto prehlasuje, že Nord Stream 2 je len obchodný zámer, tak je to zlé a nešťastné vyhlásenie," konštatoval. Rozšírenie kapacity súčasného plynovodu Nord Stream, ktorého budovanie podpísalo Rusko s niektorými európskymi spoločnosťami, by v tranzite ruského plynu do Európy obišlo nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko. Rovnaký názor vyjadrili k rýchlej integrácii kandidátskych krajín západného Balkánu do EÚ a NATO. Chorvátska prezidenta vo štvrtok (10.12.) v rámci svojej návštevy zavíta aj do Trnavy a Banskej Bystrice.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies