VIDEO Chorváti hrali aj s menšími zraneniami, lebo chceli. Volá sa to charakter, chváli ich tréner

"Nikdy predtým som nevidel podobné nasadenie, silu, energiu či sústredenosť ako v tomto zápase v podaní svojich hráčov. Chcel som striedať, ale nikto nechcel byť vystriedaný. Všetci mi vraveli: ´Chceme ďalej hrať a behať, nechceme to vzdať.´ Viacerí hráči nastúpili s menšími zraneniami. Ak by to bol iný zápas, asi by nehrali. Volá sa to charakter a to všetko ma napĺňa hrdosťou."

Dalič priznal, že si uvedomuje historický presah prvého postupu do finále v histórii chorvátskeho futbalu. A tiež to, že jeho zverenci už prekonali svojich úspešných predchodcov z roku 1998, ktorý vtedy v semifinále nestačili na domácich Francúzov (1:2) a napokon si vybojovali bronzové medaily. "Pred 20 rokmi vo Francúzsku som bol na prvých troch zápasoch Chorvátska ako fanúšik. Každý si u nás pamätá najmä semifinále, keď dvakrát skóroval Thuram a prehrali sme 1:2. Dvadsať rokov sme sa nebavili o ničom inom. Spomínam si ako sme sa radovali z gólu Šukera a keď sme si sadli na miesta, už bolo 1:1. Teraz sme my dostali prvý gól, ale my sme sa na konci tešili z obratu na 2:1. Nechcem však hovoriť o nejakej odplate. Je to šport. Oba tímy ukázali svoje kvality a hrali najlepšie ako vedia," skonštatoval Dalič.

Chorvátsko vo vyraďovacej časti svetového šampionátu v Rusku v dobrom zmysle slova prepísalo futbalové štatistiky. Vo všetkých troch zápasoch "vatreni" inkasovali gól ako prví, ale zakaždým dostali zápas do predĺženia. To sa nikomu predtým nepodarilo v celej histórii záverečných turnajov MS. Proti Dánom v osemfinále a Rusom vo štvrťfinále si pokračovanie v turnaji vybojovali až v jedenástkovom rozstrele, v semifinále namierili krutý úsud na Angličanov gólom v predĺžení. Čerstvými gólovými hrdinami tímu od Jadranu sú Ivan Perišič a Mario Mandžukič.

"Rozbiehali sme sa pomaly, ale ukázali sme náš charakter, rovnako ako už neraz predtým. V minulosti sme nezvykli byť takí odolní. Pred 20 rokmi som sa prechádzal po rodnom Omiši v národnom drese, vtedy som o takomto niečom mohol iba snívať - reprezentovať svoju krajinu a streliť taký dôležitý gól," komentoval stredopoliar Ivan Perišič, ktorý v 68. min vyrovnal na 1:1. Trvalo ďalších 41 minút, kým sa napla sieť za chrbtom anglického brankára Jordana Pickforda. Zaslúžil sa o to druhý najlepší strelec chorvátskej histórie Mandžukič. "Je to zázrak. Len skvelé tímy môžu byť natoľko odvážne, aby proti Anglicku otočili skóre z 0:1 a hrali so srdcom. V zápasoch proti Dánsku a Rusku bol na nás vyvíjaný tlak, ale dnes sme boli ako hladné levy, ktoré ´poľovali´ na ihrisku. Rovnako chceme hrať aj vo finále," zdôraznil Mandžukič.

Chorváti zostanú v Moskve až do konca MS. Nedeľňajšie finále proti Francúzom odohrajú rovnako na štadióne Lužniki (17.00 h SELČ). Ak Chorváti získajú titul, stanú sa deviatou krajinou s týmto privilégiom v 88-ročnej histórii MS, zatiaľ sa "len" zaradili medzi 13 národov, ktoré sa prebojovali do finále. Zo Slovanov sa to pred nimi podarilo iba futbalistom bývalého Československa, ktorí si vo finále zahrali v rokoch 1934 a 1962. "Najväčší úspech v histórii Chorvátska sme už dosiahli, ale prečo sa teraz zastaviť? Sme hrdí a šťastní, lebo sme uverili tomu, že môžeme byť úspešní. Chceme v tom ešte jeden zápas vytrvať," burcuje pred nedeľňajším finále kapitán "vatrenich" Luka Modrič.