Chcete sa vyhnúť demencii? Začnite sa jej brániť už teraz

Pohyb 

Alzheimerova choroba trápi už vyše štyridsať miliónov ľudí po celom svete a počet chorých ďalej rastie. Odhaduje sa, že do roku 2050 vzrastie na celom svete. Aj preto by sa mal každý najneskôr okolo päťdesiatky sústrediť na to, ako často sa hýbe. Chce to minimálne dvadsať minút chôdze denne alebo svižnejšiu jazdu na bicykli párkrát do týždňa. Radia to aj aktuálne výskumy: tí, ktorí pravidelne cvičia, majú na rozdiel od gaučových typov lepšiu pamäť, postreh a lepšie dokážu riešiť problémy. Vedci tiež zistili, že čím viac sa hýbeme, tým menej mozgových buniek strácame.

Namáhajte svoj mozog

Aby mozog nezakrpatel a zostal čo najdlhšie zdravý, treba ho používať. Čo vám k tomu môže pomôcť? Maľujte a kreslite. V nemeckej štúdii u šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov, ktorí navštevovali lekcie umenia, si ich mozgy počas štrnástich týždňov vytvorili nové spojenia v oblastiach, kde sa malo spojenie strácať kvôli postupujúcemu veku. Môžete tiež skladať puzzle a hrať stolové hry alebo skúste nový jazyk. Vedci zistili, že u ľudí, ktorí hovoria viac ako jedným jazykom, starne a degeneruje mozog pomalšie ako u tých, ktorí hovoria len jednou rečou.

Kvalitná strava

Mozog potrebuje každý deň kvalitné ovocie a zeleninu. Vedci obzvlášť odporúčajú špenát, ananás a čučoriedky a z korenia napríklad kurkumu. Mozog sa tiež nezaobíde bez tukov. Najzásadnejšie sú pre neho nenasýtené mastné kyseliny omega3. Ich základnými zdrojmi sú ryby, oriešky, semená a listová zelenina. Mozog ale tiež potrebuje palivo: glukózu. Organizmus ju pre neho získava zo sacharidov, teda zo zložitejších cukrov a škrobov. Čerpajte ich preto z celozrnného pečiva, cestovín, zemiakov a ryže.

Nepôjde to ani bez bielkovín. Sú zdrojom aminokyselín, z ktorých sa vytvárajú okrem iného aj regulátory a nervové prenášače. To sú látky dôležité pre pochody prebiehajúce v mozgu. Vhodným zdrojom bielkovín sú ryby, chudé druhy mäsa, vajíčka, mliečne výrobky, sója, orechy a strukoviny.

Zdravý spánok

Keď spíme, náš mozog vyplavuje toxické zlúčeniny a zároveň triedi všetko, čo sa stalo počas dňa. Keď spíme málo alebo nespíme dosť hlboko, strácame energiu, ale mozog aj predčasne starne. Potreba spánku je ale u každého iná a mení sa aj s vekom. Takže skôr než aby ste riešili, koľko hodín denne máte spať, uvažujte, ako sa cítite počas dňa: unavení, alebo plní energie? Tiež majte v spálni čo najväčšiu tmu a majte v nej čo najmenej elektroniky.