Pre človeka je typické, že by rád poznal všetko, alebo aspoň väčšinu, lebo pocit nevedomosti sa mu zarýva do pokožky ako trieska. Poznať odpovede na otázku, naozaj každú otázku, môcť vysvetliť nevysvetliteľné, objaviť dosiaľ neobjaviteľné, jáj, to by len bolo.
Namýšľame si, že azda potom by to bolo ľahšie, potom by sa lepšie odohnali slzy a aj iným by sa pomohlo, veď by predsa nemuseli tápať v tme. Jednou zo záhad, ktorá nás priťahuje a už kadejakí odvážlivci sa ju pokúšali rozlomiť, je i určenie, kedy nastane koniec. Kedy sa svet definitívne rozlúči, pominie sa viditeľné, to, čo poznáme, prestane jestvovať.
Dohady
„V roku 2000, vtedy bude koniec,“ prorokovali isté hlasy v spoločnosti a podarilo sa zlákať nejednu popletenú dušu. Pripravovalo sa, s nádychom sa očakávala slávna polnoc, ale s jej príchodom sa zmenili iba dátum a rok.
„Očakávajte koniec 21. decembra 2012,“ zaznelo ďalšie varovanie, avšak predpoveď sa akosi nie a nie naplniť. Nuž a to ani nespomínam, že odkedy zaútočili epidémia, vojny, boje a iné nepríjemnosti v spoločnosti, obava rastie a rastie a čoraz väčšmi sa vraví, že koniec vekov je na dosah.
Päť vecí
Hoci by bola zvedavosť veľká ako celý jeden národ, v skutočnosti je pre nás dôležité poznať o poslednom dni len päť vecí, nič viac netreba.
Po prvé, dátum, keď sa Zem bude musieť potýkať s ohromujúcou silou a konečným zúčtovaním, nie je dané vedieť nikomu. Do detailov ho rozrátal a naplánoval ten, ktorého Biblia nazýva Nebeským otcom a iba On drží tajomstvo vo svojich rukách. Nezjavil ho človeku, neukázal ani anjelom. Stíska ho v dlani a nepustí, až kým nepriletí rozhodujúci okamih.
Po druhé, i keď môže byť nesmierne fascinujúce skúmať, čo a ako bude, radšej by sme sa mali sústrediť na záležitosti podstatnejšie. Pre ľudstvo ako také totiž spočíva pravá múdrosť nie v tom, aby malo o poslednom dni nedostupné vedomosti, ale aby vo všetky predošlé týždne a roky neustupovalo pred zmysluplným spôsobom žitia.
Keď sa postavíme pred Stvoriteľa, bude sa zaujímať o to, ako sme si počínali, či sme Ho hľadali, či sme Ho ľúbili, či sme Mu dôverovali. Či sme si zvolili lásku namiesto nenávisti, či nás lákalo odpustenie namiesto zatrpknutosti.
Po tretie, Ježiš sa vo svojich rečiach nevyhýbal ani ťažkej téme konca časov a vtedajších aj súčasných nasledovateľov vyzval k bdelosti. Máme sa mať na pozore pred upadnutím do márnivej predstavy, že nikdy žiadny druhý príchod Božieho syna nenastane, lebo je ľahké si také čosi vymýšľať, keď sa na oko nedeje vonkoncom nič. Našou úlohou je byť pripravení, hotoví vydať počet kedykoľvek, hoc aj uprostred hlbokej a tmavej noci. Preto a najmä preto by sme si mali záležitosti dávať do poriadku dnes, a nie zajtra, práve teraz, a nie až o hodinu.
Po štvrté, nemáme podliehať strachu, lebo ak vkladáme nádej do Božích zámerov, potom niet dôvodu pre plač. Tak, ako sa o nás stará, kým Zem trvá, postará sa i potom, keď staré nahradí novým.
Po piate, keď sa Ježiš vráti, aby rozsúdil a posúdil, čo sa vykonalo a čo sa, naopak, zanedbalo, nebude to nič prehliadnuteľné. Všetky zraky budú zasiahnuté, nikomu to neunikne. Je teda nezmysel, ak si niekto vyfantazíroval, že to uzrie skôr než ostatní.
Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Ak by sme úplne pochopili, aký je Boh geniálny otec, naše životy by boli iné
Koniec koncov Boží syn zostúpi z neba v celej svojej sláve, tak ako by to mohlo prebiehať ticho a neverejne? Nie, bude to udalosť, akej nebolo a viac takej ani nebude. Dokonalosť navštívi nedokonalých.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies