LAWRENCE/BRATISLAVA - Americký hudobný skladateľ a dirigent Leonard Bernstein je autorom známeho muzikálu West Side Story. Preslávil sa aj prezentovaním a popularizáciou klasickej hudby pre široké vrstvy obyvateľstva. Výročie jeho narodenia si pripomenieme v sobotu. Leonard Bernstein sa narodil 25. augusta 1918 v americkom Lawrence a v tomto roku by mal 95 rokov.
Absolvoval Harvardovu univerzitu, študoval na Curtisovom inštitúte vo Filadelfii a na inštitúte Tangelwoode na bostonskej univerzite. V roku 1943 sa stal asistentom dirigenta Newyorskej filharmónie. Pozornosť na seba upriamil, keď ako 25-ročný na poslednú chvíľu v Newyorskej filharmónii v Carnegie Hall bravúrne zastúpil chorého dirigenta Bruna Waltera. V roku 1958 ho vymenovali za šéfdirigenta Newyorskej filharmónie. Tejto funkcie sa v roku 1969 vzdal, aby sa mohol viac venovať komponovaniu.
Dirigoval asi všetky najslávnejšie orchestre sveta, okrem iných americký Bostonský symfonický orchester, Izraelskú filharmóniu, britských Londýnskych filharmonikov, rakúsku Viedenskú filharmóniu. Stal sa jednou z najžiarivejších dirigentských hviezd 20. storočia. Svojou osobnou horlivosťou oživil celosvetový záujem o diela Gustava Mahlera a Charlesa Ivesa. Je autorom muzikálov On the Town (1944), Wonderful Town (1953), Candide (1956), West Side Story (1957) a Mass (Omša, 1971). Napísal opery Trouble in Tahiti (1952) a Quiet Place (1983). Je autorom hudby pre balety Fancy Free (1944), Facsimile (1946), Dybbuk (1974) a niekoľkých symfónií.
Účinkoval v mnohých hudobných programoch, ktoré si získali veľkú popularitu. Vážnu hudbu v nich prezentoval ako zábavnú a vzrušujúcu. Vo svojej tvorbe často spájal prvky džezovej a populárnej hudby s tradičnými hudobnými formami.
Leonard Bernstein zomrel vo veku 72 rokov 14. októbra 1990 v americkom New Yorku. Legendárnu osobnosť svetovej hudobnej scény po desaťročia sledoval Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie z jeho údajnej spolupráce s komunistami. Vyplýva to z 800-stránkového spisu, o ktorom v roku 2009 informoval časopis The New Yorker. Ešte v roku 1971 - podľa rovnakého zdroja - varovali agenti tajnej služby pred podujatím, na ktorom v svetovej premiére uviedli Bernsteinovu hudobnú divadelnú hru Mass. V zdôvodnení sa uvádzalo, že skladateľ spoločne s ľavicovými silami pripravuje sprisahanie, ktorého cieľom je blamovať prezidenta a iných predstaviteľov vlády Spojených štátov amerických protivojnovou kompozíciou. The New Yorker o tom písal s odvolaním sa na memorandum zo 16. augusta 1971.
O spomínané dielo požiadala pri príležitosti otvorenia Kennedyho centra múzických umení vo Washingtone niekdajšia prvá dáma USA Jacqueline Kennedyová-Onassisová. Mass sa pokladá za štylisticky i politicky najradikálnejšiu prácu z diela Leonarda Bernsteina. Po varovaniach z radov FBI sa vtedajší americký prezident Richard Nixon na svetovej premiére diela 8. septembra 1971 nezúčastnil a obmedzil sa na odkaz, že noc by mala patriť Jackie Kennedyovej.
Sledovanie Leonarda Bernsteina sa začalo už v polovici 40. rokov 20. storočia a mimoriadne intenzívne bolo v období mccarthyzmu, zhruba v období rokov 1947-1956. Ministerstvo zahraničných vecí USA v roku 1953 dokonca odmietalo predĺžiť platnosť cestovného pasu vtedy už veľmi charizmaticky pôsobiaceho talentovaného umelca. Zmenilo sa to až po tom, čo umelec miestoprísažne prehlásil vernosť Spojeným štátom americkým a verejne odmietol sovietsky komunizmus.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies