PRAHA - Práca odborníkov z Astronomického ústavu Akadémie vied ČR potvrdzuje hypotézu, že Wilkesová krajina v Antarktíde disponuje obrovským kráterom, a to zrejme tým vôbec najväčším impaktným na Zemi. Impaktné krátery vznikajú nárazom iného telesa (asteroidu), tento konkrétny má mať priemer vyše 500 kilometrov.
Objekt vo Wilkesovej krajine je zrejme najväčší kráter na tejto planéte a jediný dochovaný maskon, teda anomálna oblasť v kôre spojená s podpovrchovou koncentráciou hmoty.
"Potvrdzujeme tým skoršie špekulácie, ale s novými dátami s presnosťou a rozlišovacou schopnosťou, než mali naši predchodcovia k dispozícii v roku 2006. Kráter o priemere asi 550 km je pod ľadom východnej Antarktídy a má pokračovanie v južnej Austrálii," opísal vedúci výskumného tímu Jaroslav Klokočník pre novinky.cz. Pre porovnanie: Slovenská republika má najväčšiu dĺžku: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica.
Ako na Mesiaci
Kráter s priemerom nad 500 km sa označuje ako panva a má stredový maskon. Takéto útvary poznáme na Mesiaci, nie na Zemi. Ale napriek tomu tu taký môže podľa vedcov byť.
Existenciu obrieho kráteru vo Wilkesovej krajine prvýkrát navrhol americký geológ Paul G. Schmidt v roku 1962, ale hladinu záujmu rozprúdil až jeho nasledovník, geofyzik Ralph von Frese roku 2006. Ten publikoval výsledky gravitačných anomálií odvodených z meraní družice GRACE (Gravity Recovery And Climate Experiment) .
Na vtedajšiu dobu znamenali pre znalosť gravitačného poľa Antarktídy pokrok a umožnili rozlíšenie asi 200 km na povrchu. Reakcia kolegov na Freseho článok však bola, mierne povedané, naozaj zdržanlivá.
"Študovali sme územie pomocou moderných gravitačných dát dlhšie a už skôr sme navrhli kandidátov na subglaciálne sopky a jazerá. K prípadnému kráteru vo Wilkesovej krajine sme pristupovali veľmi opatrne a s nedôverou. Nevykazuje totiž v tiažových anomáliách a druhých deriváciách gravitačného potenciálu typické znaky krátera, ak si neuvedomíme, že uprostred je práve ten maskon s kladnými anomáliami," vysvetlil Klokočník.
Pre svoju novú analýzu českí vedci použili gravitačne-topografický model SatGravRET2014, publikovaný pred rokom. Skladá sa z gravitačného modelu Eigen 6C4 využívajúceho dáta z modernej gradientometrickej misie GOCE (Gravity field and steady-state Ocean Circulation Explorer) a z topografie podložia Antarktídy, ktoré je našim zrakom skryté a znalosť o ňom sa získava vďaka radarom prenikajúcich ľadom umiestnených na lietadlách.
Výsledky podporujú hypotézu o tom, že Wilkesová krajina skutočne obsahuje obrí kráter (maskon). Tým podľa svojich slov prispeli do celosvetovej, asi 12 rokov trvajúcej diskusie na túto tému.
Asteroid, ktorý od seba "odtrhol" svetadiely?
Pre potreby bádania Česi navyše prisunuli Antarktídu a Austráliu k sebe, pozorujeme tak pokračovanie polkruhu v južnej Austrálii a v mori pod ňou smerom k Antarktíde.
"To zistili už Frese a kol. v roku 2013 a doviedlo ich to k myšlienke, že dopad planétky, ktorá spôsobila kráter, vyvolal aj oddelenie Antarktídy od Austrálie na rozhranie prvohôr a druhohôr, čo je určite provokatívny názor, ktorý sa môže stretnúť s negatívnou reakciou," poznamenali členovia Astronomického ústavu.
Na Zemi je zatiaľ potvrdených 170 takýchto kráterov
Na našej planéte je potvrdených cez 170 impaktných kráterov rôznych veľkostí a veku, takisto okolo 600 objektov, ktoré by krátermi byť mohli. Za doteraz najväčší sa považoval Vredefort v Juhoafrickej republike s priemerom asi 250 km. Známy je ďalší veľký kráter Chicxulub na severe Yucatánu či Popigaj na Sibíri.
"Nemali by sme sa teda čudovať, keby niektorý z takých kráterov bol aj v Antarktíde - a vzhľadom k jej súčasným podmienkam by bol zrejme prikrytý ľadom," dodal na záver Klokočník.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies