Česká herečka Sara Sandeva si rôznorodosť svojich postáv užíva

Už ako štrnásťročná si v seriáli Gympl s (r)učením omezeným (2012 - 2013) zahrala autistku. „Bola som ešte dieťa a zrazu sa mi do rúk dostal scenár k postave dievčaťa s Aspergerovým syndrómom. Vtedy som vôbec nevedela, čo to asperger je, ale dnes som za tú postavu veľmi vďačná, pretože ľuďom ukázala, o čo vlastne ide. Cez túto postavu som mohla ľuďom ukázať, prečo ľudia s aspergerom reagujú tak, ako reagujú a ako sa k nim treba správať. Potom mi písali rôzne mamičky, ktoré majú doma dieťa s týmto syndrómom, ako mi ďakujú. Bola to pre mňa veľmi dôležitá rola a som rada, že som prostredníctvom nej pomohla aj niekomu inému, že to nebolo len tak,“ poznamenala 19-ročná rodáčka zo Skopje.

Odvtedy Sandeva stvárnila rad ďalších pre ňu zaujímavých postáv. „Po úlohe autistickej Nikol to začalo postupne naberať grády. Hrala som už aj tehotnú, ako šestnásťročná som si zažila dokonca prvý pôrod pred kamerami... Potom som hrala cudzinku, takže som musela hovoriť aj trošku po anglicky a toto leto točím ďalší film, v ktorom hrám zas takú dámu nad vecou, ktorá si počas filmu prejde určitou zmenou a na konci je zas úplne iná, pretože si uvedomí nejaké veci,“ vymenovala Sandeva. „Strašne ma to baví, hrať rôznorodé postavy, v ktorých je čo stvárňovať. Keď hráte totiž stále to isté, je to nuda,“ dodala.

Slovenskí diváci môžu sympatickú brunetku v týchto dňoch vidieť v kinách v novej komediálnej snímke Zdeňka Trošku Strašidlá, kde stvárňuje vílu. „ Film Strašidlá je prvý rozprávkový film, v ktorom hrám, a rola víly je moja prvá nadprirodzená rola. Som vďačná, že som mala tú možnosť si to skúsiť. Pán Troška je zároveň taký pozitívny človek a má v sebe takú krásnu energiu, že som sa po celý čas nakrúcania - a nielen ako víla, ale aj sama za seba ako Sara - cítila kúzelne. Som rada, že som mala možnosť ho stretnúť a tráviť s ním čas, rozprávať sa s ním a točiť s ním,“ uviedla herečka.

Najťažšie sa jej vraj nakrúcali scény, v ktorých tancuje. „Predsa len som herečka a nie tanečnica. Tancu som sa síce v živote nejakým spôsobom venovala, no nikdy som netočila žiadne tanečné scény. Tanec ako taký však milujem. Som toho názoru, že keďže tanec ľudí zbližuje, tak keď ľudia tancujú, sú vlastne šťastní. Preto, keď prišla táto ponuka, tak som sa hneď potešila, hovorila som si, že to bude super a potom vyšlo na povrch, že ona tá postava nie je zas o takom bežnom tanci, aký poznáme, ale musela som sa vlastne celý čas hýbať ako víla, akoby som sa po celý čas vznášala. To bolo fakt náročné, natrénovať si tie kroky tak, aby to vyzeralo tak vílovsky ladne a autenticky. Viedla ma však jedna pani, ktorá bola svojho času primabalerína a mala som aj choreografku, ktorá mi zas pomáhala celý ten pohyb precítiť a myslím, že výsledok našťastie napokon vyzerá dobre,“ podotkla na záver.