Ceny na Slovensku medziročne klesli aj v apríli

V medziročnom porovnaní sa znížili hlavne ceny v doprave a ceny poštových a telekomunikačných služieb, zhodne o 1,4 %. Klesli aj ceny nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu a ceny rozličných tovarov a služieb, zhodne o 1 %. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa znížili o 0,8 %, bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 0,6 %. Na druhej strane, ceny vzrástli v oblasti vzdelávania o 4,7 %, ceny alkoholických nápojov a tabaku sa zvýšili o 2,2 %, v rámci hotelov, kaviarní a reštaurácií to bol rast cien o 1,4 %, pri odevoch a obuvi to bol nárast o 1,1 %, v oblasti zdravia o 1 % a v oblasti rekreácie a kultúry o 0,9 %. 

Medziročný pokles cenovej hladiny bol v apríli mierne rýchlejší ako predpoklady Národnej banky Slovenska. Na tento rok predpokladá naďalej prostredie nízkej inflácie. Koncom tohto roka by sa však inflácia mala podľa národnej banky zrýchliť, pričom rizikom nasledujúceho cenového vývoja smerom nadol ako aj nahor je volatilný vývoj cien potravín. Nízku úroveň inflácie v ďalších mesiacoch očakáva aj analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub. "Takto nízka inflácia ale môže paradoxne brzdiť spotrebu, pretože spotrebitelia budú mať väčšiu tendenciu šetriť a vyčkávať na lepšie ceny," domnieva sa Kozub. 

Podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank naďalej platí, že v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň. Rast cien by sa tak mal podľa neho pohybovať na hrane deflácie aj v nasledujúcich mesiacoch, mierne zrýchlenie očakáva najskôr v druhej polovici roka, a to v prípade citeľnejšieho oživenia domácej spotreby. Rizikom predikcie sú ceny ropy. V prípade eskalácie napätia na Ukrajine a uvalenia ekonomických sankcií na Rusko s dopadom na vývoz ruskej ropy a plynu je podľa analytika pravdepodobné, že cena ropy na svetových trhoch by vzrástla. "V takom prípade je možné očakávať, že aj slovenská inflácia by sa mohla výraznejšie odlepiť od nuly o niečo skôr," povedal Koršňák. 

Ako skonštatoval analytik Tatra banky Juraj Valachy, inflácia v súčasnosti dosahuje svoje dno. "No v ďalších mesiacoch určite nebude strmhlav rásť," povedal Valachy. S postupným oživovaním ekonomiky očakáva nárast dopytovej inflácie, ktorá bude následne mierne dvíhať celkovú hladinu cien. "Predpokladáme, že do konca roka sa medziročný rast cien opäť dostane k jednému percentu. Aktuálne čísla znamenajú, že celoročný priemer by mohol byť v intervale od 0,4 do 0,5 %," dodal Valachy. 

V medzimesačnom porovnaní na marcovej úrovni zostali ceny dopravy a ceny poštových a telekomunikačných služieb a aj ceny vzdelávania. Vzrástli ceny v odboroch odevy a obuv o 2,1 %, rekreácia a kultúra o 0,6 %, rozličné tovary a služby o 0,5 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 0,2 %, bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 0,1 %. Znížili sa ceny potravín a nealkoholických nápojov o 0,8 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 0,4 %, alkoholických nápojov a tabaku o 0,3 % a zdravia o 0,2 %. 

Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, sa v apríli nezmenila. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v apríli 0,1 %. Na medzimesačnej báze bola jadrová inflácia vo štvrtom mesiaci na nulovej úrovni. Čistá inflácia medzimesačne predstavovala 0,2 %. 

Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 %, vrátilo v ďalších rokoch k rýchlejšiemu rastu cien. V roku 2011 dosiahla priemerná inflácia 3,9 %, v roku 2012 to bolo 3,6 %. Vlani však rast cien opäť spomalil, najmä kvôli slabému spotrebiteľskému dopytu, čo vyústilo do priemernej inflácie za rok 2013 na úrovni 1,4 %. Na slabých úrovniach začali spotrebiteľské ceny aj v roku 2014, postupne by však aj vplyvom oživovania spotrebiteľského dopytu mala inflácia zrýchľovať.