Cenu Václava Havla za ľudské práva získala jezídka Nadia Muradová

Nemôžeme dovoliť teroristom z tzv. Islamského štátu ničiť náboženské menšiny a páchať vojnové zločiny. Povedala to dnes čerstvá laureátka Ceny Václava Havla za ľudské práva Nadia Muradová, jezídska aktivistka z Iraku. Ocenenie jej udelil predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Pedro Agramunt.

"Túto cenu chcem venovať tisícom jezídskych žien, ktoré trpia pre zverstvá páchané Islamským štátom," vyhlásila Muradová počas emotívneho prejavu.

Aktivistka z náboženskej menšiny jezídov sama trpela ako sexuálna otrokyňa Islamského štátu. Islamskí radikáli jej zabili matku aj šesť bratov, nakoniec sa jej podarilo zo severného Iraku utiecť.

Do svetovej pozornosti uviedla utrpenie, ktoré znášajú jezídi. Poukazovala najmä na to, že islamskí radikáli často zneužívajú jezídky ako sexuálne otrokyne.

V užšom výbere na zisk ocenenia boli ešte dvaja kandidáti.

Jedným z nich bola Gordana Igričová, srbská novinárka, ktorá  bojuje za ľudské práva, slobodu prejavu a tlače. Počas vojen na Balkáne v 90. rokoch informovala o páchaní vojnových zločinov a založila sieť Balkan Investigative Reporting Network (BIRN).

Tretím finalistom bol Medzinárodný inštitút pre ľudské práva – Nadácia Reného Cassina. Inštitút sa od roku 1969 stará o propagovanie ľudských práv prostredníctvom výskumu a výučby. Organizuje náučné kurzy zamerané na problematiku ochrany ľudských práv a právneho štátu, najmä v zónach konfliktov.

Cenu Václava Havla za ľudské práva každoročne udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spolu s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77. O laureátovi rozhoduje sedemčlenná komisia zložená z predsedu PZ RE a šiestich nezávislých expertov. Laureátka za ocenenie dostane 60.000 eur, trofej a diplom.

Udeľovanie tohto cenenia sa začalo v roku 2013, dva roky po Havlovej smrti. Dramatik, politik a štátnik Václav Havel bol jedným z hlavných predstaviteľov disidentského hnutia v bývalom Československu a tvorcom, hovorcom a signatárom Charty 77. Zároveň bol prvým postsocialistickým prezidentom Československa. Svet si 5. októbra pripomenul jeho nedožité osemdesiate narodeniny.