Centrálne banky neskončia s politikou lacných peňazí rýchlo

Centrálne banky v Európe, Spojených štátoch a v Japonsku nemajú dôvod, aby rýchlo skončili svoju ultravoľnú peňažnú politiku, ktorú zaviedli na podporu ekonomického rastu. Reuters uviedol, že tento názor vyslovila šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová v piatok (23.8.) vo svojom vystúpení na výročnom sympóziu bankárov z celého sveta v Jackson Hole, ktoré organizuje pravidelne na sklonku augusta americký Federálny rezervný systém (Fed).

Lagardeová však upozornila, že centrálne banky budú musieť medzi sebou spolupracovať, aby na najmenšiu mieru obmedzili nepriaznivé dôsledky zmeny ultravoľnej peňažnej politiky, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť konjunktúru svetovej ekonomiky.

Podľa generálnej riaditeľky MMF politika a politická spolupráca nie je teraz taká, akú treba. Prejavuje sa ich nedostatok na globálnej úrovni, každá krajina sa zaoberá len sama sebou, čo môže ohroziť obnovenie dynamiky rastu svetového hospodárstva.

Chýry, že Fed pripravuje obmedzenie svojej voľnej peňažnej politiky, vyvolali v uplynulých dňoch prepad kurzov akcií v rozvíjajúcich sa krajinách. Lagardeová dodala, že rozchod s ultravoľnou peňažnou politikou bude oveľa pomalší, než aké sú teraz obavy o jeho tempo.

Zdôraznila, že nenavrhuje nijaké jej rýchle skončenie. Politika lacných peňazí je potrebná všade, kde sa teraz uplatňuje. A v niektorých krajinách sa bude musieť zachovať dlhšie než v iných. Napríklad v Európe sa bude musieť prejsť ešte veľký kus cesty, aby sa stal aktuálnym jej koniec. Ani v Japonsku také niečo neprichádza do úvahy.

Fed predpokladá, že sa od politiky lacných peňazí bude odpútavať postupným medzimesačnom znižovaním nákupu štátnych dlhopisov. Ale v júni taký zámer vyvolal prudký výkyv na svetových finančných trhoch.

Nie je však dôvod predpokladať, že centrálne banky dokážu zvládnuť rozchod s politikou ultralacných peňazí rovnako úspešne, ako ju realizovali uprostred finančnej krízy.

Taká peňažná politika bola výhodná pre krajiny, ktorých centrálne banky znížili svoju základnú úrokovú sadzbu na historicky najnižšiu úroveň, ale z rastu globálnej ekonomiky mali úžitok aj rozvojové štáty.