MOSKVA - Časť poslancov ruskej Štátnej dumy je pobúrená, že v ruskom segmente internetovej encyklopédie Wikipédia sa "opätovné spojenie" Krymu s Ruskom označuje za anexiu, teda násilné pripojenie.
18:01 - Ukrajina uzatvorila štvrtinu kontrolných bodov na hraniciach s Ruskom
Ukrajina pozastavila prevádzku 16 z celkového počtu 65 kontrolných bodov na hraniciach s Ruskom. S odvolaním sa na ukrajinské vládne zdroje o tom dnes informovala tlačová agentúra ITAR-TASS.
"Vláda zníži prúdenie jednotlivcov cez štátnu hranicu s Ruskom uzavretím 16 kontrolných bodov," uviedlo tlačové oddelenie ukrajinskej vlády. Kyjev hodlá dokončiť prvú etapu výstavby ochranného múru na ruských hraniciach do 30. septembra. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk 3. septembra vyhlásil, že Kyjev začína budovať "skutočnú hranicu" s Ruskom, ktorá sa tiahne v dĺžke 2295 kilometrov. Ukrajinská vláda na tento projekt vyčlenila 100 miliónov hrivien (v prepočte 6,7 milióna eur).
Ukrajinský kabinet schválil 17. septembra plán na vybudovanie obranných zariadení na hraniciach s Ruskom a Krymom. Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu podpísal dekrét o nevyhnutnej ochrane krajiny a zvýšení jej obranyschopnosti.
17:39 - Kyjev a Moskva sa nedohodli na cene za plyn
Kyjev a Moskva sa nedohodli na cene za dodávky zemného plynu z Ruska. Po ďalšom kole rokovaní za účasti predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a Európskej komisie v Berlíne o tom v piatok informoval ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan. Podľa ministra sa nepodarilo nájsť zhodu v otázke uhradenia starých dlhov. Vláda v Kyjeve je však pripravená na kompromis a verí, že otvorené otázky sa podarí vyriešiť do utorka budúceho týždňa, dodal Prodan.
Rusko v júni stoplo Ukrajine dodávky plynu, keď sa obe strany nedohodli na vyriešení cenového sporu. Vlani Moskva znížila Kyjevu cenu za plyn na 268,50 USD za tisíc metrov kubických po tom, čo vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč oznámil, že pred podpisom dohody o približovaní sa k Európskej únii uprednostní užšiu spoluprácu s Moskvou. Masové pouličné protesty však viedli vo februári k zvrhnutiu Janukovyča a Moskva následne Kyjevu zvýšila cenu na 486 USD za tisíc kubických metrov. To vláda v Kyjeve odmietla a žiada návrat k pôvodnej cene.
16:46 - Kremeľ je rozčarovaný z Obamovho prejavu na Valnom zhromaždení OSN
Kremeľ je rozčarovaný z prejavu amerického prezidenta Baracka Obamu na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, počas ktorého šéf Bieleho domu zaradil Rusko medzi najväčšie medzinárodné hrozby. S odvolaním sa na vládne zdroje o tom dnes informovala tlačová agentúra ITAR-TASS.
Obama v stredajšom 40-minútovom prejave označil epidémiu eboly v západnej Afrike, ruskú "agresiu" na východnej Ukrajine a aktivitu radikálneho hnutia Islamský štát na Blízkom východe za najväčšie hrozby globálnych rozmerov, ktoré si vyžadujú pozornosť a riešenie zo strany medzinárodného spoločenstva. "Domnievam sa, že to vyznieva skôr zvláštne, ak prezident USA zaraďuje takzvanú ruskú agresiu medzi hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť. Nepamätám sa, že by jeho predchodcovia takýmto spôsobom charakterizovali postavenie Ruska v medzinárodných vzťahoch," uviedol poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na margo Obamovho prejavu povedal, že americký líder zlyhal pri tlmočení mierového odkazu, keď pokračoval v obviňovaní Moskvy zo zasahovania do ukrajinského konfliktu. Obama podľa neho prezentoval svetonázor krajiny, ktorá si "nárokuje právo na svojvoľné použitie sily bez ohľadu na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN alebo iné medzinárodné zákony v rámci svojej vlastnej doktríny národnej obrany".
15:54 - Ak Kyjev zastaví separatistom dodávky plynu, dostanú surovinu z Ruska
Samozvaná Luhanská ľudová republika (LĽR) sa dohodla s Ruskou federáciou na dodávkach plynu pre prípad, že by Kyjev separatistickému regiónu dodávky suroviny zastavil. Povedal to dnes pre agentúru RIA Novosti podpredseda vlády LĽR Valerij Potapov. "Ak by Kyjev dodávky plynu zastavil, máme ich zabezpečené vďaka dohode s Ruskom," uviedol Potapov. Ako dodal, o prípadných dodávkach plynu z Ruska rokoval v Moskve vo štvrtok 25. septembra šéf LĽR Igor Plotnickij, pričom súčasťou rokovaní boli aj otázky ekonomickej spolupráce s Ruskom.
Ešte v polovici septembra podpredseda vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin vyhlásil, že o prípadných dodávkach plynu z Ruska rokujú zástupcovia obidvoch republík.
15:16 - Nie je zatiaľ dôvod obmedzovať dodávky plynu reverzom na Ukrajinu
Postoj SR v otázke dodávok plynu na Ukrajinu cez reverzný tok je štandardný. "Nemáme zatiaľ dôvod obmedzovať dodávky plynu na Ukrajinu," uviedol minister hospodárstva SR Pavol Pavlis (Smer-SD) v reakcii na informáciu, že Maďarsko zastavilo dodávky plynu cez reverzné prepojenie na Ukrajinu. Dnešné obmedzenie dodávok plynu do SR podľa neho dosiahlo okolo 18 %.
"Pri otváraní reverzu vo Vojanoch asi pred mesiacom sme povedali, že Slovensko je reálne jediná krajina, ktorá pomohla Ukrajine, čo sa týka reverzného toku a zásobovania plynom. Ten záväzok si stále plníme," konštatoval. Zatiaľ spotreba plynu na Slovensku je podľa Pavlisa menšia ako je obmedzenie dodávok. "To znamená, že nemáme dôvod zatiaľ zastaviť dodávky plynu," poznamenal. K zastaveniu reverzu zo SR by prišlo podľa Pavlisa v tom prípade, keby boli ohrozené dodávky pre domácich spotrebiteľov. "V tomto prípade by domáca spotreba bola pre nás dôležitejšia ako Ukrajina," dodal šéf Ministerstva hospodárstva SR.
"Sme v zložitej situácii, aj k Ruskej federácii, aj k Ukrajine," reagoval v súvislosti so zastavením reverzu z Maďarska minister financií SR Peter Kažimír (Smer-SD). Ako uviedol, v najbližších dňoch, v pondelok (29.9.), predstaví rezort financií SR verejnosti novú daňovú prognózu, ktorá bude podľa jeho slov dobrá. "Potvrdzujem to, čo som povedal pred dvomi týždňami: Náš makroekonomický vývoj v roku 2014 veľmi pozitívne prekvapil, napriek problémom, s ktorými sa musíme teraz potýkať. A tie problémy opäť prichádzajú zvonku. Tentoraz nám však naozaj zabrala vnútorná ekonomika," doplnil šéf Ministerstva financií SR.
Internetový portál standartnews.com s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru ITAR TASS dnes informoval, že maďarský prevádzkovateľ plynovodov FGSZ zastavil dodávky plynu na Ukrajinu. Dôvodom je snaha o pokrytie domáceho dopytu. Firma FGSZ uviedla, že na neurčito pozastavuje dodávky plynu na Ukrajinu. Dôvodom rozhodnutia je narastajúci domáci dopyt po plyne, dodala maďarská spoločnosť. Dodávky na Ukrajinu boli prerušené vo štvrtok (25.9.) popoludní.
14:54 - Rusko a Ukrajina sa pokúšajú vyriešiť spor o cenu plynu
Rusko a Ukrajina sa dnes v Berlíne pokúšajú vyriešiť spor o cenu plynu na rokovaniach, ktoré sprostredkoval eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger. Obe delegácie sú pod tlakom, keďže zima sa blíži a Rusko od júna nedodáva susednej krajine žiadny plyn. Informovala o tom agentúra AP.
Oettinger deň pred rokovaniami vyjadril nádej, že sa obom stranám podarí dohodnúť aspoň na dočasnom obnovení dodávok plynu na Ukrajinu, od októbra do apríla, na pokrytie jej zimnej spotreby. Rusko zastavilo export plynu pre Ukrajinu v polovici júna pre nesplatené dlhy za predchádzajúce dodávky. Ukrajine sa ale nepáči cena za plyn, ktorú od nej Rusko žiada. Je totiž najvyššia v rámci Európy, chce preto nový kontrakt s omnoho nižšou cenou.
Spor o cenu plynu znepokojuje aj Európsku úniu (EÚ), ktorá má z minulosti negatívne skúsenosti s úplným zastavením dodávok plynu cez ukrajinskú vetvu plynovodu. Rusko je pritom najväčším dodávateľom energií do EÚ. Pokrýva približne tretinu z celkovej spotreby plynu v európskom bloku, z toho zhruba polovicu prepravuje potrubím, ktoré vedie cez Ukrajinu. "Európske a ukrajinské dodávky energií a plynu sú úzko prepojené," upozornila nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Zima sa blíži a čas nás tlačí," dodala.
Rusko zatiaľ neprerušilo transport plynu do Európy cez Ukrajinu, tak ako v minulosti, ale niektoré štáty hlásia mierny pokles dodávok. Poľsko, Maďarsko a Slovensko v snahe pomôcť Ukrajine spustili reverzný tok plynu a časť zo svojich dodávok posielajú Ukrajine. To sa Moskve nepáči. Navyše si musia tieto štáty naplniť svoje zásobníky na zimu, čo im komplikuje dodávky plynu na Ukrajinu. Maďarsko preto od dnešného dňa na neurčito zastavilo reverzný tok na Ukrajinu. Aj Poľsko tento mesiac na týždeň zastavilo svoj export, ale potom dodávky znova obnovilo. EÚ od júna sprostredkovala niekoľko rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ale zatiaľ bez výsledku. Obe strany nedokázali prekonať rozdielne názory na cenu plynu.
14:28 - EUobserver: Putin chce, aby EÚ zmenila obchodnú časť asociačnej zmluvy s Kyjevom
Ruský prezident Vladimir Putin žiada urobiť podstatné zmeny v ekonomickej časti asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Platnosť tejto časti bola po dohode s Moskvou a Kyjevom odložená o 15 mesiacov - do konca roka 2015.
Informácie o nových požiadavkách Moskvy priniesol internetový denník EUobserver s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters: jej reportéri videli dokument, ktorý Putin zaslal predsedovu Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi. Podstatou Putinovho odkazu je, že Rusko uvalí obchodné sankcie voči Ukrajine, ak Kyjev v nasledujúcich 15 mesiacoch začne s realizáciou proeurópskych ekonomických reforiem.
Šéf Kremľa zároveň dodal, že žiada urobiť "systematické zmeny" v časti o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je súčasťou asociačnej zmluvy. Ním avizované úpravy v texte dohody musia byť riešené tak, aby splnili ruské požiadavky. Putin to zdôvodnil sériou rizík pre rusko-ukrajinské ekonomické väzby a pre celú ruskú ekonomiku. Elimináciou týchto rizík, ktoré podľa neho vyplývajú z plnenia asociačnej zmluvy, by sa podarilo ponechať existujúce obchodné a ekonomické vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.
Predstavitelia Európskej komisie však trvajú na tom, že je nemožné vykonať zmeny v obchodnej časti dohody o pridružení tak, ako to žiada Putin. "Dohodli sme sa na určitej prestávke," pripomenul eurokomisár pre obchod Karel De Gucht rokovania s Ruskom a Ukrajinou zo začiatku septembra, v rámci ktorých sa rozhodlo o odklade platnosti obchodnej časti asociačnej dohody do konca roku 2015. De Gucht zdôraznil, že asociačná dohoda s Ukrajinou neobsahuje ustanovenia, ktoré by bránili Kyjevu regulovať vnútorné štandardy a vykonávať potrebné reformy počas odkladu obchodnej časti asociačnej dohody. Moskva v tomto prípade hrozí odvetnými opatreniami. "Samozrejme, Rusi nevnímajú tento odklad ako obdobie na vysvetlenie problémov, ale ako zamiešanie sa tretej strany - a tak aj ako možnosť vyprázdniť obsah tejto dohody," upozornil De Gucht.
14:05 - Moskva odmieta účasť Rusov na rokovaniach o línii nárazníkovej zóny
Ruské ministerstvo zahraničných vecí poprelo dnes informácie agentúry Reuters, že v Doneckej oblasti sa dnes koná stretnutie ukrajinských a ruských predstaviteľov, ktorí údajne diskutujú o vytýčení hranice nárazníkovej zóny medzi pozíciami samozvaných ľudových republík Doneckej a Luhanskej a ozbrojených síl Ukrajiny.
Moskva týmto vyhlásením poprela informáciu nemenovaného ukrajinského vládneho zdroja, ktorý uviedol, že severne od mesta Doneck sa dnes koná trojstranná schôdzka, na ktorej sa zúčastňuje aj 76 zástupcov ruského velenia a predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Ruský rezort diplomacie zdôraznil, že všetky problémy súvisiace s prímerím na východe Ukrajiny sa riešia medzi predstaviteľmi ukrajinskej vlády a zástupcami regiónov na východe Ukrajiny. Úloha Ruska ako člena kontaktnej skupiny na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny spočíva v tom, aby spoločne s misiou OBSE tomuto procesu pomáhal.
14:04 - Podľa Kyjeva Moskva požičala Janukovyčovi protiprávne
Ruská banka VTB označila za nepodložené tvrdenie Kyjeva o tom, že za bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča Rusko Ukrajine poskytlo pomoc v sume 3 mld. USD protiprávne. Spor o legálnosť pomoci nastal za situácie, keď Rusko varovalo, že by mohlo žiadať skoršie splatenie ukrajinských eurobondov, za ktoré Kyjevu za Janukovyča vlani v decembri poskytlo 3 mld. USD. Piatkové vyhlásenie banky VTB nasleduje po tom, ako ukrajinská bezpečnostná služba vo štvrtok začala vyšetrovanie a uviedla, že bývalý ukrajinský minister financií pri predaji eurobondov zneužil svoje právomoci. Kyjev zároveň tvrdí, že pri predaji eurobondov Moskve sa nelegálne previedol poplatok 450 tis. USD spoločnosti VTB Capital.
Ruský minister financií Anton Siluanov varoval, že Moskva by mohla požiadať o splatenie eurobondov hneď, ak sa oficiálne potvrdí, že sa porušila podmienka predaja. Súčasťou totiž bola klauzula o tom, že celkový štátny dlh Ukrajiny pred splatením eurobondov neprekročí úroveň 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Siluanov uviedol, že podľa neoficiálnych štatistík sa hranica 60 % už prekročila, čo môže Moskve dávať právo žiadať o predčasné splatenie.
13:01 - Ušakov: Kremeľ nerokuje o konkrétnom termíne stretnutia Putin-Porošenko
Moskovský Kremeľ zatiaľ nerokuje o konkrétnom termíne stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Petrom Porošenkom. Uviedol to dnes Putinov poradca Dmitrij Ušakov, ktorý tým reagoval na Porošenkovo štvrtkové vyhlásenie, že obe strany diskutujú o možnosti, že by sa obaja lídri stretli v najbližších týždňoch.
Ušakov podľa agentúry ITAR-TASS spresnil, že Porošenko a Putin možnosť osobného stretnutia spomínajú v telefonických rozhovoroch, ktoré vedú, ale "o konkrétnych termínoch sa ešte nehovorí". Porošenko vo štvrtok uviedol, že šéf jeho kancelárie je "v kontakte" s vedúcim Putinovej kancelárie každý druhý deň a keď si situácia vyžaduje politickú intervenciu. "Vo väčšine prípadov je to efektívne. Ak od telefonátov závisí prímerie, budeme telefonovať," vyhlásil Porošenko s tým, že podľa jeho názoru sa vzťah Ruska k udalostiam na Ukrajine mení.
Ušakov, Putinov poradca pre zahraničnú politiku, sa dnes vyjadril k obsahu vyhlásenia amerického prezidenta Baracka Obamu pred Valným zhromaždením OSN v New Yorku, v ktorom Rusko označil za jednu z hrozieb pre súčasný svet kvôli jeho podielu na kríze na Ukrajine. Ušakov toto konštatovanie označil za zvláštne a povedal, že si nespomína na žiadneho doterajšieho prezidenta USA, ktorý by takto charakterizoval rolu Ruska v medzinárodných vzťahoch.
"Americký prezident zaradil tzv. ruskú agresiu na Ukrajine k ďalším výzvam pre medzinárodnú bezpečnosť, niekam medzi epidémiu vírusu ebola a teroristické činy. Nemôžem si spomenúť, že by niektorý z Obamových predchodcov takto charakterizoval rolu Ruska v záležitostiach medzinárodnej politiky," uviedol Ušakov. Dodal, že sa plne stotožňuje s názorom, ktorý na margo Obamových slov zverejnil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ten vo svojom ironickom komentári poznamenal, že Rusko sa ocitlo v rebríčku hrozieb pre medzinárodnú bezpečnosť na druhom mieste - za vírusom ebola a pred islamistami z extrémistickej skupiny Islamský štát, ktorá od leta kontroluje časti Sýrie a Iraku a zavádza tam svoju brutálnu interpretáciu islamského práva.
12:58 - Putin a Porošenko zvažujú ďalšie stretnutie
Ruský prezident Vladimir Putin a ukrajinský líder Petro Porošenko zvažujú osobné stretnutie. Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov informoval, že o tejto možnosti hovorili prezidenti telefonicky. Stretnutie by sa mohlo uskutočniť za účasti francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Termín ani miesto konania schôdzky zatiaľ nezverejnili. Putin a Porošenko sa od vypuknutia ozbrojené konfliktu v apríli tohto roku stretli už dvakrát. Aj Porošenko vo štvrtok povedal, že s Putinom plánujú schôdzku v "multilaterálnom formáte". Povedal len toľko, že "konať by sa mala v Európe asi o tri týždne".
Merkelovej hovorca Steffen Seibert reagoval vyhlásením, že kancelárka zatiaľ nevie nič o jej možnej účasti na stretnutí s Putinom a Porošenkom. Nemecko je však podľa neho pripravené sa na takejto schôdzke zúčastniť. "Ak by to pomohlo zlepšiť a stabilizovať situáciu, nie je to vylúčené," vyhlásil.
12:53 - Volebný plán proruských separatistov naruší mierový proces
Plán proruských separatistov uskutočniť v novembri samostatné voľby by podkopal mierovú dohodu z Minska a destabilizoval by situáciu, uviedlo v piatok nemecké ministerstvo zahraničia. "Oznámenie separatistov uskutočniť takzvané parlamentné voľby 2. novembra je jasným porušením dohody z Minska z 5. septembra, ktoré ničí krehký mierový proces," uviedla hovorkyňa ministerstva Sawsan Chebliová.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko hovorí, že Kyjev ani "celý svet" také voľby neuznajú. Ukrajina navrhuje na východe krajiny, kde povstalci založili "ľudové republiky", uskutočniť v decembri miestne voľby pod dohľadom vlády.
Chebliová dodala, že Nemecko nevidí dôvod na uvoľnenie sankcií proti Rusku, kým dohoda z Minska nebude plne implementovaná.
12:52 - Maďarsko podľahlo tlaku Moskvy, tvrdí Naftogaz
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz v piatok vyzvala Maďarsko, aby Kyjevu obnovilo dodávky plynu reverzným tokom. Ukrajinská spoločnosť Naftogaz naznačila, že Maďarsko ustúpilo politickému tlaku Moskvy. "Maďarských partnerov vyzývame, aby rešpektovali svoje zmluvné záväzky a legislatívu Európskej únie," uviedla spoločnosť. "Naftogaz vyzýva EÚ, aby zabezpečila kolektívne riešenie pre energetickú bezpečnosť Európy a dodržiavanie interných pravidiel EÚ. Krajiny EÚ ani Ukrajina nesmú byť terčom politického tlaku prostredníctvom vydierania energiami," uviedol ďalej Naftogaz vo vyhlásení na svojej internetovej stránke.
Deň predtým Maďarsko Ukrajine pozastavilo dodávky. Maďarský prevádzkovateľ plynovodov, spoločnosť FGSZ, označil za dôvod očakávané výrazné nárasty objemu importovaného plynu v opačnom smere. "V záujme udržania bezpečnosti a rovnováhy systému sa plynový uzol (na hranici Maďarska a Ukrajiny) musí prepnúť spôsobom, že všetky plynovody v sieti budú vhodné na dodávky v smere do Maďarska," uviedla FGSZ. Maďarsko podľa vyhlásenie zastavuje dodávky na Ukrajinu na neurčito.
12:42 - Konflikt na Ukrajine a západné sankcie zasiahli aj ruské železnice
Konflikt na Ukrajine vážne zasiahol ruské aj ukrajinské železnice. Obe spoločnosti však naďalej spolupracujú. A ruské železnice priamo pocítili aj dôsledky sankcií, ktoré obmedzili ruským bankám prístup na západné finančné trhy. Vyhlásil dnes pre agentúru RIA Novosti šéf ruských železníc Vladimir Jakunin.
Nielen nákladná, ale aj osobná doprava na železniciach podľa Jakunina výrazne klesla. A hoci konflikt najviac postihol železnice na Ukrajine, keďže boje sa odohrávajú v priemyselnom východnom regióne a tamojšie firmy boli ich významnými klientmi, aj ruské dráhy pocítili jeho dôsledky. Podľa Jakunina jeho spoločnosť nemôže pre konflikt v ukrajinskom Luhansku získať objednané lokomotívy od firmy Luhanskteplovoz, a eviduje tiež stratu vo výške 3,5 miliardy USD (2,75 miliardy eur) za služby, ktoré poskytla ukrajinskej železničnej spoločnosti.
A zároveň, sankcie, ktoré bránia ruským bankám v prístupe na európske finančné trhy, majú negatívny vplyv na tok úverov v Rusku, čo pocítili aj železnice. A dokonca samotný Jakunin je na americkom a austrálskom zozname sankcionovaných osôb. Ale nie je na zozname ľudí, ktorým zakázala udeliť víza a zmrazila účty Európska únia.
11:28 - Časť ruských poslancov žiada zablokovať stránky Wikipédie o anexii Krymu
Ruský denník Izvestija v súvislosti s tým napísal, že poslanec za Liberálnodemokratickú stranu Ruska Roman Chuďakov požiadal ruskú Federálnu službu pre dohľad nad masovokomunikačnými prostriedkami (Roskomnadzor), aby články Wikipédie, ktoré šíria "správy o okupácii Krymu", dala na čierny zoznam zakázaných webových stránok.
Ukrajinská agentúra UNIAN, ktorá o tom informovala, dodala, že Roskomnadzor už v minulosti zablokoval prístup na stránky Wikipédie, ktoré boli v rozpore s ruskou legislatívou. Chuďakovovu iniciatívu kritizoval expert pre oblasť IT, riaditeľ spoločnosti Informatická kultúra Ivan Begtin, ktorý poslancov Štátnej dumy upozornil, že by mali žiadať aj zrušenie prístupu ruských občanov na weby spravodajských staníc CNN či BBC za to, ako informujú o udalostiach na Ukrajine vo vzťahu k Rusku. "Ich formulácie sú rovnaké ako na Wikipédii," vyhlásil Begtin.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies